Rýchly pád najsilnejšej pravicovej strany u nás v práve sa končiacom roku ešte akceleroval. V priebehu roka 2014 z niekdajšej vlajkovej lode ekonomických reforiem a euroatlantickej integrácie nezostali už ani len franforce. Zostali už len predseda so svojím verným panošom. Či skôr vždy sebe verným panošom.
S nástupom Frešovho vedenia sa ukázalo, o čom to celé vlastne bolo. Už dávno nie o reformách či o integrácii. SDKÚ stála a padala na vôli svojho zakladateľa držať opraty pevne v rukách. V momente, keď sa ich Mikuláš Dzurinda pustil, odštartoval rozklad.
Je na tom zvyšok opozície inak? S výnimkou KDH a možno Mostu-Híd sú opozičné strany do jednej skonštruované tak, že by sa ich členovia mali radšej zdržiavať poznámok o tom, že tá či oná strana je len stranou jedného človeka.
Čo iné, ako stranou jedného človeka je Nova Daniela Lipšica? O čom inom môže už len byť Skok Juraja Miškova? Občania SR Alojza Hlinu? Šanca Evy Babitzovej? Dožívajúca SaS Richarda Sulíka? Čo sa asi tak stane s OĽaNO, keď Igora Matoviča prestane baviť táto jeho hračka? A koľko asi vydrží Sieť bez Radoslava Procházku?
Je pravda, že Smer v tomto roku dokázali poraziť iba kandidáti, ktorí sa deklarujú ako nezávislí. To sa ukázalo na jar v prezidentských voľbách a na jeseň v komunálnych voľbách. Ostatné politické strany Smer prevalcoval. Čiastočne sa to dá povedať i o minuloročných voľbách do VÚC, keď pomýlení voliči v Banskobystrickom kraji hlasovali pre extrémistu Kotlebu ani nie tak pre jeho program, ako pre jeho deklarovanú „nezávislosť“ od kompletného politického spektra u nás.
V parlamentných voľbách však budú Smeru súpermi práve iba tie ostatné politické strany, ktoré Smer zatiaľ úspešne valcuje. Aké silné novinky chce do volieb proti Smeru opozícia postaviť? Ďalších šesť nových zbytočných strán?
Alebo azda škandály v zdravotníctve či inde? Isteže, úprimnosť Smeru v boji proti korupcii by najlepšie preverilo až to, keby už bola konečne stíhaná a obžalovaná aj niektorá väčšia ryba. Opoziční politici, z ktorých väčšina už aspoň raz vládla či spoluvládla, sú si však sami na vine, že Smeru zatiaľ stačí i to, keď promptne odvoláva ryby a rybky z funkcií – už tým robí viac, ako boli schopní oni.
Absenciu programu KDH supluje jeho náboženská ideológia a Mostu-Híd jeho etnický, respektíve medzietnický prvok. Sú to len figové listy, ale oproti ostatným je to viac, ako dosť. Ostatná opozícia sú totiž zatiaľ iba ambície ďaleko presahujúce možnosti a schopnosti svojich nositeľov. Aj preto na konci predposledného roka druhej vlády Roberta Fica naďalej platí, že ak by mal Smer prehrať, musel by sa poraziť sám.