I keď, samozrejme, platí, že každý stimul je lepší od žiadneho, firemné investície do vlastných projektov nenahradia verejné zdroje na vedu. O základnom výskume nehovoriac. Nie je tajomstvom, že v podpore vedy a výskumu je Slovensko na chvoste Európskej únie.
Celkové výdavky na túto oblasť sú u nás na úrovni 0,82 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP). Už samotné toto číslo je výsmechom rečiam o „znalostnej ekonomike“. A tým sa ešte výsmech nekončí. V rámci stratégie Európa 2020 si Slovensko stanovilo za cieľ na konci druhej dekády tohto storočia vydávať na vedu a výskum 1,2 percenta HDP ročne.
Vzhľadom na súčasný stav to môže vyzerať ako realistický cieľ. Akurát, že súčasný stav je horší ako havarijný a nemal by preto slúžiť ako odrazový mostík k žiadnym serióznym úvahám. Po druhé, únia má v rovnakom období za cieľ dosiahnuť trojpercentný podiel výdavkov na vedu na HDP (teda viac ako dvojnásobok nášho cieľa). Ten náš bohatiersky cieľ je chabý už teraz. Spomeňme len, že v Česku, Maďarsku či Slovinsku už vlani vydávali na vedu a výskum viac ako 1,2 percenta z HDP ročne. Ani keď o šesť rokov slávnostne splníme svoj cieľ, nedobehneme teda našich susedov z roku 2014.
Vidiac tieto nepríjemné skutočnosti, nikto nemôže odmietnuť úsilie vlády tzv. superodpočtom (zo základu dane) pomknúť firmy k investíciám do výskumu. Podiel súkromného sektora na financovaní výskumných a vedeckých aktivít je ďalším z ukazovateľov, v ktorých Slovensko, jemne povedané, nevyniká. Ako by aj mohlo, keď sa po rozkradnutí štátneho majetku stalo montážnou dielňou pre (najmä) západné automobilky a (najmä) východných výrobcov elektroniky. Montážne dielne vlastný výskum nerobia a inovácie si privážajú z krajín svojich materských firiem.
Práve takéto firmy bude preto zaujímať konkrétna sadzba superodpočtu. Netreba si robiť veľké ilúzie: v susednom Česku či Maďarsku je to sto percent výdavkov na výskum. Kdeže je oproti tomu našich 25 percent… Ani podpora prijímania nových zamestnancov do výskumu nie je takou novinkou, ktorou by sa Slovensko nejako zásadne odlišovalo od iných.
Na druhej strane, nikto nemôže predvídať správanie investora iba na základe jedného parametra. Vždy je v hre súbeh rôznych okolností a okolnosť, že konečne už aj Slovensko ponúka daňové úľavy na investície do výskumu, je určite plusom. Len nech si, prepánajána, niekto náhodou nezačne namýšľať, že toto je to „financovanie vedy“, o ktorom sa v poslednom čase toľko rozprávalo. Veda je práve jednou z oblastí, v ktorých komerčné firmy nikdy celkom nenahradia verejný záujem, a teda ani potrebu verejných zdrojov.