Potom sa skonštatuje, že by bolo vhodné doplniť káder, ale keďže na lepších hráčov nie sú peniaze, tak zostane viac-menej všetko po starom a kolotoč beží ďalej.
Niečo podobné sa stalo aj v prípade SAV. Bolo by naivné myslieť si, že odvolanie Jaromíra Pastoreka a voľba nového predsedu SAV vyriešia problémy tejto inštitúcie. A mýli sa aj bývalý minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý v otvorenom liste píše, že len nové voľby Predsedníctva a Snemu SAV môžu v očiach politikov aj širokej verejnosti vytvoriť z akadémie opäť váženú inštitúciu.
Voľby sú len zástupný problém, podstatné sú dve veci: financovanie akadémie a transformácia, s ktorou budú súhlasiť všetci, teda predstavitelia prvého, druhého i tretieho oddelenia. Súčasný stav je neudržateľný. Nie je totiž možné predstierať, že SAV má vlastnú autonómiu, keď hlavnou náplňou práce šéfa akadémie je nedôstojné handrkovanie sa o peniaze.
Nemožno sa tváriť, že veda sa dá robiť bez peňazí, rovnako však nemožno tolerovať, že peniaze tečú rovnako tým, čo podávajú výkony, ako aj tým, ktorí sa len vezú.
Slovenská veda si zaslúži, aby jej vláda garantovala stabilný rozpočet, no na druhej strane bez toho, aby si akademici najprv urobili poriadok u seba sa nepohnú.