Dokým bude platiť, že ak sa chce u nás človek zastávať nevinných a slabších, musí sa pomerne často ocitnúť v pozícii odporcu „ľudí viery“, dovtedy to nijakým preháňaním nebude. Situácia, v ktorej nejaký ten „muž viery“ zneužíva svoje postavenie voči deťom, je takým prípadom par excellence.
Napokon, lopta aj tak väčšinou končí na ich strane. Za to, že kauzy pedofílie až tak veľmi otriasajú autoritou a obrazom katolíckej cirkvi, nemôže nikto viac ako cirkev sama. Svojou vlastnou bohatou históriou zapierania, krytia páchateľov, retušovania nelichotivých faktov a necitlivého ignorovania potrieb obetí.
Je možné, že Vatikán sa už v tomto mení k lepšiemu. Je možné, že všeobecné ovzdušie v katolíckej cirkvi sa už v tomto mení k lepšiemu. Mení sa v tomto k lepšiemu niečo aj na Slovensku?
Podmienečný trest a navštevovanie sexuologickej ambulancie niekomu, o kom súd skonštatoval, že áno, zneužíval maloletú školáčku a áno, môže mať problém s pedofíliou, bude asi mnohým ľuďom pripadať ako až príliš fešácky verdikt. Aj keď nejde o žiadneho násilníka či sexuálneho agresora, to sa so samotným zneužívaním nijako nevylučuje. Ani s následkami, ktoré môže také zneužívanie zanechať na duši dievčaťa, pre ktoré mal byť onen tokajúci farár jednou zo vzorových mužských postáv…
Lenže, ľudovo a zjednodušene povedané, kašľať na toho konkrétneho farára z Nevidzian. Nejde teraz o to bulvárne niekomu skákať po hlave a vynášať nad ním vlastné rozsudky, bombasticky zvýraznené palcovým písmom a množstvom výkričníkov. Ak už, sú to skôr otázky na súd, nie na dotyčného farára alebo cirkev. Hlavnými postavami by mali pre nás byť obeť a jej rodina.
V tomto konkrétnom prípade rodina, ktorú medzitým takmer (a ktovie, či nie čoskoro aj naozaj) vyštvali z obce horliví spoluobčania, spolufarníci. Ako si môže dovoliť osočovať pána farára?! Ten je určite nevinný, „lebo veď to dievča je také… z neúplnej rodiny“, ako to v októbri 2013 v rozhlase úprimne „vysvetlil“ jeden z anonymných spoluobčanov detskej obete a jej mamy.
Páči sa našej katolíckej cirkvi taká úcta a taká autorita, ktoré sa v rukách zaslepeného davu obracajú proti ublíženým a slabým? Asi áno, keďže zatiaľ nič nepočuť o opaku. To, že mlčal a mlčí obvinený a zatiaľ aj neprávomocne odsúdený kňaz, je ešte vcelku pochopiteľné. To, že mlčia jeho nadriadení, pochopiteľné nie je.
Nechajme bokom pôvodne vyslovované podozrenia, že dotyčného už raz nitrianske biskupstvo krylo, keď ho pred hroziacim škandálom a stíhaním pekne potichu preložilo na inú faru. Beztak vieme, že takáto prax bola v cirkvi kedysi bežná a potichu akceptovaná. Dôležitý je dnešok a zajtrajšok. Lopta je opäť na ich strane.
Je možné, že vo Vatikáne sa časy menia. Je možné, že sa pomaly budú meniť aj v katolíckej cirkvi všeobecne. Na tom, že u nás sa zatiaľ časy nemenia, majú spoločnú „zásluhu“ spupná cirkev a devótny štát, kráčajúci ruka v ruke v civilizačnom protismere.