Žiadna Farská republika II sa nekoná. Prispel k tomu odpor časti voličov, pre ktorých bolo neprijateľné, aby jedna skupina spoločnosti bola prevalcovaná väčšinou, ako aj ľahostajnosť „mlčiacej väčšiny“.
Čo je však najsmutnejšie, nijako k tomu neprispeli politici, ktorí buď mlčali ako premiér Robert Fico, alebo prikývli, hoci v iných prípadoch je obhajoba menšinových práv ich hlavnou agendou. Áno, reč je o Bélovi Bugárovi, pre ktorého v tomto prípade platí zjavne dvojaký meter. Od koho iného, ak nie od predsedu strany Most-Híd by sa dalo očakávať, že bude z princípu pristupovať k všetkým menšinám rovnako? Dá sa povedať, že po tomto referende je prívlastok občianska v názve jeho strany iba zavádzajúcim apendixom.
Z tohto mora pokrytectva tak vyčnieva iba verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, ktorá takmer ako jediná dala jasne najavo svoj odmietavý postoj neúčasťou na ľudovom hlasovaní.
Je preto nepochopiteľné, ak poslanec Jozef Mikloško z KDH teraz žiada, aby generálny prokurátor preskúmal, či ombudsmanka svojimi výrokmi neporušila slovenskú ústavu. Čím? Slobodným vyjadrením vlastného názoru? Takto si azda konzervatívci predstavujú slobodu slova?
Mentálna priepasť medzi svetom, ktorý reprezentuje Mikloško, a svetom ombudsmanky Dubovcovej je zjavne veľmi hlboká. Slovensko sa musí pripraviť, že na ceste k modernej spoločnosti západného typu ho čaká ešte mnoho zápasov.