Horúci zemiak za našich naničsúcich politikov v sobotu pofúkali občania. A politici si teraz idú div nie oči povypichovať, ako sa na ten vychladnutý zemiak lačne vrhli so svojimi naleštenými vidličkami.
Čo si pomyslieť o hlave štátu, ktorá najprv pustí ideologické referendum a potom narieka nad tým, ako to rozdelilo spoločnosť? O prezidentovi, ktorý sa po neúspešnom referende pasuje za koordinátora zmien postavenia LGBTI menšiny – zmien, proti ktorým ešte v sobotu, údajne ako hlboko konzervatívne cítiaci človek, aktívne hlasoval? Ako to komentovať a zachovať slušnosť? Takzvaní liberáli sa hrdinsky bijú do pŕs: chceme finančnú odluku cirkvi od štátu, hneď teraz! Lenže financovanie cirkví je len jednou časťou celku. Dokonca ani nie tou najvýznamnejšou.
Naozajstná odluka by napríklad znamenala, že štát vykáže katechétov z verejných škôl (na to sú cirkevné či súkromné školy). Že ozbrojené zložky sekulárneho štátu nebudú mať prílepky v podobe „ordinariátov“. Že v štáte, v ktorom fungujú cirkevné televízne a rozhlasové stanice, nebude náboženské vysielanie a propaganda povinnou súčasťou práce verejnoprávnych médií a tak ďalej.
Na ozajstnú odluku bude však v krajine, ktorá má na krku zväzujúce Vatikánske zmluvy, treba more času a práce. Rozhodne nepostačí snaha politických rýchlokvasiek doplávať na poreferendovej vlne po najbližšie voľby.
Ďalšou skupinou, ktorá chce svoj podiel z vychladnutého zemiaka, sú „opravári referenda“. Procházka, Lipšic a iní, ktorí pred referendom buď trápne chytráčili, ako „gazda“ i s jeho Sieťou, alebo boli iba trápni, ako Matovič a jeho lietajúci cirkus, dnes mudrujú na témy kvóra, dátumu konania referend či potrebného počtu podpisov na petíciách. Všetko možné, len nie uznať, že za to, že väčšinu voličov KBS a Chromík buď odpudili, alebo aspoň nepritiahli na svoju stranu, nemôže žiadne kvórum ani dátum konania referenda.
Slovenskí politici kolektívne zlyhali pred referendom a v zlyhávaní pokračujú i po ňom. Problémom tohto referenda nebolo ani kvórum, ani zlá atmosféra v spoločnosti, dokonca ani negatívna kampaň. Toto referendum sa skrátka nemalo konať, pretože o otázkach, aké kládlo, sa v demokratickej spoločnosti nemá hlasovať. Dokonca ani podľa našej ústavy nie.
Samozrejme, diskusia o vzťahu štátu a cirkví je nanajvýš žiaduca. Samozrejme, že je treba odstraňovať diskrimináciu menšín vrátane menšiny LGBTI. Nielen teraz, ale vždy. A nie preto, lebo to „po referende LGBTI ľuďom dlhujeme“. Preto, lebo tak to má v slušnej a demokratickej spoločnosti byť. Dlhovali sme im to aj pred referendom – ktoré by sa nikdy nekonalo, keby naša politická scéna nebola zbierka klaunov a oportunistov.