Sú sektory, v rámci ktorých možno o korupcii hovoriť ako o zlyhaní jednotlivcov. Existujú však sektory, ktoré sú natoľko rozvrátené, že korupcia v nich má systémový charakter. Čo myslíte, k akým sektorom sa asi radí naše zdravotníctvo?
"Korupcia je spravidla transakcia medzi dvoma stranami, pri ktorej jedna zo strán požaduje odmenu za poskytnutie neoprávnenej výhody druhej strane, ktorá túto odmenu ponúka,“ znie definícia, ktorú možno nájsť na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR. Dodajme, že korupcia môže mať aj podobu vydierania, keď si jedna zo strán pýta odmenu za to, že tá druhá strana nebude poškodená.
Neoprávnená výhoda teda napríklad je, keď sa človek predbehne v poradovníku na umelý kĺb. Vydieranie je, keď človeku dajú najavo, že bez úplatku by mohol umelý kĺb povedzme aj nikdy nedostať. Oboje je na porazenie. Úplatky v zdravotníctve sú hnusná vec, keďže pacientom ide o zdravie a o život.
V tejto súvislosti je určite nevhodné a cynické rozprávať aj o daroch ako o nevyhnutnej podmienke existencie nejakej ambulancie. Ak je lekár taký neborák, že musí žiadať pacientov o dary, koľkým pacientom na Slovensku by sa tiež zišiel nejaký ten dar? A nielen na to, aby mohli vykonávať nejaké povolanie, ale často aj na to, aby mohla vôbec nejako fungovať ich domácnosť.
Lenže časy, v ktorých sa budeme môcť nad korupciou vo vzťahu lekár – pacient rozčuľovať ako nad hlavným problémom rezortu, budú oproti tým dnešným zlaté časy. A politici, čo sa včera tak obradne rozhorčovali nad jedným lekárom, na čele s akčnou trojkou Lipšic – Galko – Matovič, sú tí prví, ktorí by mali v tejto súvislosti mlčať.
Isteže, korupciu treba vyšetrovať a trestať. To je však to najmenej. Represiu dokáže nastoliť každý neschopný a hlúpy politik. Opraviť systém, ktorý je zlý, na ktorom sa však veselo nabaľujú firmy a jednotlivci, čo nebudú nikdy potrestaní, pretože zlý systém ich privileguje – na to treba čosi viac než pokrytecké zalamovanie rúčkami pred televíznymi kamerami.
Koľko percent z našich zdravotných odvodov sa naozaj dostane do zdravotníctva? Koľko percent uviazne v sieti predražených nákupov, za nechtami sprostredkovateľských a iných mafií? V základnej prevádzke nemocníc, v ktorých štátne sú len postele a všetko ako-tak zárobkové je už dávno súkromné? V absurdne nafúknutom súkromnom poistnom biznise, ktorý na systéme visí ako pijavica?
Ak je zdravie tovar, s ktorým sa môže obchodovať, potom u nás je to prudko nedostatkový tovar. A ako v každom sektore, ktorý produkuje nedostatok svojho základného tovaru či služby, korupcia v zdravotníctve nie je vecou zlyhávania jednotlivcov, ale vecou zlyhávania systému. A ten sa žiadnym moralizovaním neopraví.