Vláda totiž po takmer troch rokoch intenzívnych, niekedy ostrých diskusiách za účasti odbornej i občianskej verejnosti schválila s určitými kompromismi Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR.
Napriek nevyberanému nátlaku krajne konzervatívnych zoskupení prijala dokument, na základe ktorého budú znovu po odbornom dialógu prijímať ministerstvá opatrenia v oblastiach, kde sa ešte stále prejavujú rozličné formy diskriminácie. Pritom spochybňované postavenie sexuálnych menšín je iba jednou z mnohých kapitol, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo na medzinárodnej úrovni. Ale to nie je to najdôležitejšie. Práva pre minority a jednotlivcov potrebujeme najmä pre svoju krajinu, pre našich spoluobčanov, aby sa tu cítili naozaj ako doma.
Odpor viacerých politických i občianskych štruktúr, agresívne vystupujúcich pod falošnou štandardou kresťanstva a akejsi obrany rodiny, sa však určite nedá označiť za krok k civilizovanému svetu. Naopak, vedie úplne inde, kde už Slovensko raz bolo a sotva sa tam chce vracať.
Ešte krátko pred rokovaním kabinetu predseda KDH vláde so zvýšeným hlasom vyčítal, že „nereflektuje hlasy takmer milióna občanov“. Takto sa rodia legendy. „Všeľudové“ hlasovanie sa 7. februára skončilo fiaskom, prišla naň sotva pätina z vyše 4,4 milióna právoplatných voličov, pritom všetky tri otázky podporilo okolo 840-tisíc osôb. Ale už po týždni tu máme „rozhodujúcu“ masu, pred ktorou sa musí každý triasť. Aj tak si niekto predstavuje demokraciu. Vyhlásenie referenda a kampaň pred ním nechutne rozoštvala ľudí, priateľov, ba aj rodiny. A teraz Ján Figeľ vyčíta vláde, že prijatím Celoštátnej stratégie polarizuje verejnosť! Odvoláva sa na zodpovednosť premiéra a ministrov, vyhráža sa im, že to bude mať spoločenský rozmer! Je už Figeľ úplne mimo reality?
Keď sa kresťanskí demokrati podieľali na vládnutí, Slovensko podpísalo sériu dohôd s Vatikánom, ktoré mu v mnohom zväzujú ruky. Vlani sa na želanie KDH dostala klauzula o manželstve vytvorenom jedine heterosexuálnym párom do Ústavy SR. Čo by chcela ešte docieliť táto osempercentná strana? Úplný zákaz interrupcií, povinné svadby v kostoloch či nebodaj zmluvu so Svätou stolicou o výhrade vo svedomí, aby tí „jej“ lekári a učitelia smeli odmietať vykonávať to, čo im ukladá zákon?
So svojou trochou do mlyna prišla v stredu aj „nezávislá“ Aliancia za rodinu. Keď už jej hovorcovia používajú totožnú argumentáciu s KDH, tak by si mohli na to vybrať aspoň iné slovné spojenia. Na to však treba kúsok kreativity… Do prvých šíkov boja proti Celoštátnej stratégii sa stavia aj (katolícka) Konferencia biskupov Slovenska, ortodoxné krídlo OĽaNO a zatuchnuté vedenie Matice slovenskej. Pekný to hodnotový „zlepenec“, len čo je pravda. Tadiaľ cesta do budúcnosti pre Slovensko určite nevedie.