Škola inak

Sotvakto očakával od vlaňajšieho testovania piatakov ideálne výsledky, ale ani to, že budú až také alarmujúce. Už i samotný fakt, že vo vybraných školách zvládli žiaci matematiku iba na 56 a slovenčinu na 58 percent, nie je žiadna sláva. Vzorka z tucta škôl, ktoré navštevujú deti z vylúčených rómskych komunít, ukázala, že tam sú vedomosti piatakov ešte takmer o polovicu nižšie.

22.02.2015 22:00
debata (1)

Základná škola by mala mať ambíciu dať všetkým svojim absolventom rovnakú štartovaciu čiaru. Ukazuje sa však, že šanca uspieť deťom zo sociálne najslabších rodín sa posúva na „potom“. Keď väčšina chlapcov a dievčat z osád nemá domáce zázemie, ktoré by ich vo vzdelávaní podporilo, ani kút, kde by si robili domáce úlohy, nedá sa očakávať, že z nich hoci tí najnadanejší budú napredovať.

Ťažisko aktivít spočíva len a len na školách. Myšlienku bývalého ministra Dušana Čaploviča o zriadení internátnych škôl ľudskoprávne organizácie kategoricky zavrhli. A tak určitým svetlom na konci tunela by mohol byť celodenný systém výchovy a vzdelávania. Po vyučovaní žiaci zostávajú v školách v záujmových krúžkoch, robia si domáce úlohy, pripravujú sa na ďalší deň. Domov odchádzajú po 17. hodine s tým, že si zošity a učebnice nemusia so sebou nosiť. Počas deviatich hodín prežitých v škole sa priučia aj hygienickým a stravovacím návykom.

Ak by rómske deti – už i v predškolskom veku – pri rozumnom vedení učiteľmi, ich asistentmi a vychovávateľmi nadobúdali formou Komenského školy hrou pocit pohody, istoty, čistoty, spokojnosti a troška osobného šťastia, tak na tom sa dá stavať. Aspoň od najmladšej generácie. Na to však treba prehodnotiť priority riešenia tzv. rómskej otázky.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #žiaci #škola #monitor #testovanie žiakov