Pred voľbami sa totiž dušoval, že nebude využívať eurofondy, lebo sa na nich údajne nabaľujú úradníci z Európskej komisie. Pekne po ľudácky: Cudzie nechceme, svoje si nedáme! A tak sa pre županovu nečinnosť stopli naplánované projekty, napríklad rekonštrukcie stredných škôl, domovov dôchodcov či ciest druhej a tretej triedy, po ktorých ľudia tak zúfalo, no oprávnene volajú. Teraz im však ostali iba oči pre plač.
Predstavitelia parlamentných strán, ktoré v regionálnych voľbách pohoreli, by si mohli so zadosťučinením vydýchnuť: Majú, čo chceli! To by bol však nedomyslený postoj. Prečo trestať všetkých, aj tých, čo na jeseň 2013 hlasovali „nohami“ alebo naleteli na populistické sľuby? Navyše, prečo by mali prepadnúť státisíce eur určené pre rozvoj okresov, ktoré patria medzi najzaostalejšie v republike? Podľa nemorálnej politickej taktiky Čím horšie, tým lepšie?
V tejto situácii sa vláda odhodlala na nezvyčajný krok – previesť právomoci na čerpanie eurofondov zo župy na samosprávu krajského mesta. Zrejme to nebude ľahké, lebo v EÚ ani u nás nik nepočítal s tým, že nejaký región komplexne odmietne europeniaze. Tu však nie je dôležité, kto má mať na ne právo a kto nie. Tu ide najmä o to, či ich v najbližších rokoch Stredoslováci vôbec uvidia. Určite si nemôžu dovoliť Kotlebovo hlúpe gesto. Veď finančné prostriedky z Bruselu nie sú cudzie, prispieva do nich aj Slovenská republika, všetci jej občania.