Daňový obrat

Slovensko sa v oblasti výberu daní začína dostávať z úplného bahna. Na dno narazilo, keď na prelome rokov 2011 a 2012 skolaboval informačný systém u daniarov a daňové kontroly sa nemali ako robiť. Za danú situáciu bol zodpovedný vtedajší minister financií Ivan Mikloš, ktorý podpísal dodatok k spornej zmluve napriek tomu, že ho podriadení varovali, aby tak nerobil.

06.03.2015 12:00
debata (2)

Ide o toho istého Ivana Mikloša, ktorý teraz radí na Ukrajine, ako sa má pozviechať aj vo výbere daní. Okrem iného má Mikloš v tomto smere i podporu aktuálneho slovenského prezidenta… Toto je však už úplne iný bizarný príbeh.

Ak sa vrátime k vývoju výberu daní na Slovensku, tak dno z roku 2012 vo finančnom vyjadrení vyzeralo takto. Výber dane z pridanej hodnoty, ktorá sa platí z každého tovaru a služby, zodpovedal v roku 2012 podľa prepočtov inštitútu finančnej politiky len 12-percentnej sadzbe DPH. Teda na dani sa vybralo toľko, ako keby daň bola 12-percentná a daňové úniky teoreticky nulové. V skutočnosti bola však daň 20-percentná a daňové úniky dosahovali stámilióny eur. Znamenalo to, že kým jedna vrstva obyvateľstva pri každodenných nákupoch cez DPH plnila štátnu kasu, podvodníci či obchodníci z radov špekulantov sa poriadne nabaľovali.

Odvtedy prebehli tri roky a situácia sa podstatne zlepšila. Ku koncu vlaňajška už z hľadiska výberu daní zodpovedala DPH efektívnej úrovni 15 percent. Znamená to, že len vlani sme vďaka zníženiu daňových únikov na DPH vybrali o 650 miliónov eur viac ako v roku 2012. Na jednej strane je to úspech, na druhej tu ostáva stále nezodpovedaná otázka, kam vlastne uniknuté stámilióny eur predtým odtekali. Ak boli predmetom podvodu, orgány činné v trestnom konaní musia postupovať rovnako promptne ako v posledných troch rokoch daniari. Kto podvádzal, mal by peniaze vrátiť a tiež byť za to primerane potrestaný.

Môže ísť o špekulantov, ktorí žili dlhé roky v presvedčení, že štát im dáva málo a ak ho neokrádajú, okrádajú svoju vlastnú rodinu. Presvedčenie je však jedna vec a druhá sú platné zákony a ich dodržiavanie. Ak chce niekto byť presvedčený o tom, že dane platiť netreba, musí potom počítať s tým, že daniari raz na neho prídu a za svoje presvedčenie v lepšom prípade dostane mastnú pokutu.

Zarážajúca je aj štatistika, ktorá sa týka lekárov. Inštitút finančnej politiky tvrdí, že v roku 2011 bol rozdiel medzi výdavkami domácností na zdravotné služby a priznanými tržbami ambulancií asi 214 miliónov eur. Iba na zavedení povinných registračných pokladníc v ambulanciách by tak mal štát získať 11 miliónov eur ročne. Skrytá suma 214 miliónov eur je vzhľadom na sťažnosti lekárov neuveriteľne vysoká. Navyše ľudia si platia povinne zdravotné poistenie.

Je dobré, že štát zlepšuje výber daní. Na druhej strane ešte väčšiu pozornosť treba zamerať aj na použitie dodatočných príjmov na podporu zamestnanosti a tiež znižovanie daní.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #Ivan Mikloš #daňový úrad #Daňová kobra