Odpoveď síce nie je ľahká, no o tom, že časť z nich sa tam nikdy nemala ocitnúť, niet najmenších pochýb. Pre starších ľudí a ľudí z nízkopríjmových skupín je v súčasnosti jednoznačne výhodnejší tzv. prvý pilier.
To je však momentálny stav. Čo bude o desať, dvadsať či viac rokov, je veštením z gule. Rozhodujúcim faktorom bude demografia. V tomto smere má Slovensko neradostné vyhliadky. Už dnes Sociálna poisťovňa hospodári s deficitom a tento rozdiel sa vykrýva z peňazí zo štátneho rozpočtu. Hovoríme o sume cca. 1,5 miliardy eur.
Štátom garantovaná penzia založená na medzigeneračnej solidarite má v situácii, keď dochádza k demografickému poklesu, svoje výrazné limity. Keď pôjdu do dôchodku silné ročníky tzv. Husákových detí narodené v 70. rokoch minulého storočia, tak situácia už bude neudržateľná. Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na znižovanie dôchodkov.
Dá sa povedať, že tento pilier nie je žiadne perpetuum mobile na peniaze. Lenže to isté platí a aj druhom pilieri. Optimistické odhady výnosov sa ani zďaleka nenaplnili a nulové úroky centrálnych bánk neveštia nič dobré ani do budúcnosti.
Jediné nástroje, ktoré má štát v rukách, je prepracovaná pronatálna a migračná politika. Lenže doteraz sa pre zlepšenie situácie na tomto poli nič neudialo. A tak možno skonštatovať, že ľudia sa nebudú môcť spoliehať ani na 1., ani na 2. pilier, ale iba na to, čo si usporia na dôchodok iným spôsobom, či už to bude v 3. pilieri, alebo prostredníctvom investovania do rôznych fondov a podobne.