V každom prípade ľudia majú o čom hovoriť a niekto možno nebodaj získa dojem, že sa u nás konečne rázne "rieši“ zdravotníctvo. Lenže aj keby hneď zajtra išli pred súd všetci úplatní lekári alebo tí, ktorí si z daní odratúvali lyžovačky, naše zdravotníctvo to "nevyrieši“. Ani rázne, ani nehorázne.
Z celkových výdavkov zdravotných poisťovní vo výške asi 4,2 miliardy eur išlo v roku 2013 na zdravotnú starostlivosť čosi vyše 87 percent, alebo 3,6 miliardy eur. Správa poisťovní z uvedenej celkovej sumy výdavkov odkrojila 3,31 percenta, čiže zhruba 139 miliónov eur. Ostatné výdavky tvorili 9,52 percenta, alebo takmer 400 miliónov.
Samotná existencia zdravotných poisťovní teda odkrojila 13 percent zo sumy, ktorá by mohla skončiť v zdravotníctve. A to nehovoríme o ziskoch. Vykazujú ich všetky tri, hoci Union a VZP nimi vraj len znižujú svoje dlhodobé straty. Svoje suverénne najvyššie zisky Dôvera vysvetľuje svojou efektívnosťou.
Všetko je v súlade so zákonmi. Keď vás raz náhodou budú po mŕtvici hnať po týždni z nemocnice, pretože viac im neumožní snaha o efektívnosť tej "ich“ poisťovne (štátnej či súkromnej bez rozdielu), sťažujte sa na lampárni. Nepomôžu vám tam síce, ale možno vás aspoň uistia, že ste nespadli z višne, keď si myslíte, že dokonale najefektívnejšie by neboli tri efektívne poisťovne, ale žiadna poisťovňa. Alebo, že zisk "tvorený“ zo zákonných odvodov nemá nič spoločné s normálnym a počestným podnikaním.
Podľa slov ministra zdravotníctva Viliama Čisláka až 66 percent tendrov v zdravotníctve má len jedného uchádzača. Nuž vidno, ako si sprostredkovateľské firmy (áno, aj povestné anonymné schránky) skvelo podelili trh, keď v dvoch tretinách prípadov idú naisto bez toho, aby si zbytočne konkurovali a "kazili“ si tak navzájom ceny…
Úplatní doktori sú hanbou pre seba samých, prípadne pre svoje stavovské organizácie. Desiatky miliónov eur, ktoré sa každoročne celkom legálne nedostanú do zdravotníctva, hoci vznikli len a len na základe štátne určených a vymáhaných "zdravotných odvodov“, sú čou hanbou? A čou hanbou sú tendre, pri ktorých zo zdravotníctva každoročne odteká neznáme množstvo peňazí iba preto, lebo medzi obstarávateľov a výrobcov je vsunutá kasta anonymných sprostredkovateľov? Nemusíme pri tom ani hovoriť rovno o predražení či o províziách (hoci tie isto existujú, a nie malé). Stačí si uvedomiť, ako sa v takom vzťahu celkom zbytočne reťazia marže.
Povestná neviditeľná ruka v našom zdravotníctve funguje perfektne: trh je uprataný, poisťovne efektívne, tendre podelené. Aj by sme tej ruke poslali ďakovnú kyticu, má však, pochopiteľne, neviditeľnú adresu.