Tak ako sa Ivan Gašparovič zaťal v prípade kandidáta vtedajšej parlamentnej väčšiny, voči ktorej sa cítil v opozícii, tak sa Andrej Kiska minulý rok v júni zaťal v prípade kandidátov, ktorých mu dodala dnešná parlamentná väčšina. Pričom ani o tom, že Kiska sa necíti prezidentom súčasnej väčšiny, netreba pochybovať.
Tak ako Gašparovič dôvodil okolnosťami voľby kandidáta Čentéša vtedajšou vládnou koalíciou v parlamente, Kiskovi bolo vodidlom to, že kandidátov na sudcov Ústavného súdu v parlamente pretlačila väčšina vládneho Smeru.
Podobnosť možno nájsť i v tom, aká atmosféra sa okolo oboch volieb vyvolávala. V Čentéšovom prípade niektorí politici vyvolávali dojem, že ide priam o osudovú otázku vlády zákona a právneho štátu u nás, voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa zasa odohrávala pod dojmom, že v hre je priam budúcnosť slovenskej justície.
Bez ohľadu na to, či si myslíme, že Gašparovič spôsobil chaos a svoj druhý mandát okorenil zbytočnou hanbou, tvrdiť, že bez Čentéša na čele Generálnej prokuratúry je náš štát menej alebo, naopak, viac právny, jednoducho zaváňa politickou hystériou. Rovnako platí, že Kiskovo rozhodnutie odmietnuť piatich zo šiestich „smeráckych“ kandidátov nemalo do činenia s kvalitou slovenskej justície.
Zo strany dnešného prezidenta to bol dva mesiace po nástupe do funkcie jednoducho prvý pokus o konflikt s parlamentnou väčšinou. Pokus nepochybne súvisiaci s euforickými rečami Kiskovho mediálneho tábora a personálneho zázemia o tom, ako nový prezident potlačí „vládu jednej strany“.
Pokus, ktorého faktickú oprávnenosť preverí okrem utorkového výroku tretieho senátu ÚS o sťažnosti troch nevymenovaných kandidátov ešte výrok druhého senátu ÚS, ktorý má rozhodovať o sťažnosti zvyšných dvoch. Dá sa vcelku spoľahlivo predpokladať, že potom nastane ešte etapa „výkladu“ súdnych rozhodnutí: znamená to, že Kiska teraz môže opakovane rozhodnúť rovnako, akurát musí pripojiť nejaké závažné dôvody, pre ktoré kandidátov nevymenuje, alebo tentoraz už bude musieť niekoho vymenovať? Určite sa dočkáme aj vzývania prípadu Gašparovič verzus Čentéš: dá sa tento prípad vztiahnuť ako analógia na prípad Kisku alebo nie?
Nechajme tieto otázky povolanejším (ktorí sa na jednotných odpovediach aj tak obvykle nezhodnú). Dôležité je, že v podstate ide stále o politiku. Politická bude vždy voľba kandidátov v parlamente, bez ohľadu na to, ktorá farba bude mať akurát väčšinu. Politický bude vždy vzťah prezidenta k aktuálne väčšinovej farbe. A politické bude potom aj jeho rozhodovanie. Kiež by raz budúcnosť našej justície nebola politická!