Spravodlivé riešenie?

Návrh poslancov Smeru, podľa ktorého majú mať sporitelia v druhom pilieri nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako tí, čo v druhom pilieri neboli, ukazuje, ako je v našom systéme takmer nemožné nájsť riešenie, ktoré by bolo rovnako spravodlivé ku všetkým.

25.03.2015 22:00
debata (23)

V prvom pláne je motív návrhu zrejmý. Momentálne je druhý pilier opäť otvorený a úsilím vládnej strany je zmenšiť ho a zlepšiť tak situáciu prvého, štátneho piliera. Zároveň platí, že nizkopríjmové skupiny, ktoré kedysi naleteli barnumskej reklame dôchodkových správcovských spoločností a ich fondov, v druhom pilieri nemajú čo hľadať. Ak by aspoň títo ľudia z druhého piliera odišli, sebe neuškodia a ich peniaze pomôžu Sociálnej poisťovni.

Ak má niekto celoživotne nízky plat, nemôže očakávať, že mu z neho nejakí kúzelníci v súkromných fondoch vyrobia vysoký dôchodok. Je pritom takmer dokonale jedno, v akom pomere sa ich odvody rozložia medzi prvý a druhý pilier. Za všetko hovoria doterajšie výsledky: ak môžu chudobní niečo od svojich DSS očakávať, je to skôr neistota strát, ako istota zárobku.

Na jednej strane, inštitút minimálneho dôchodku vzniká ako sociálny prvok. Má tvoriť minimálnu záruku, ktorú je štát schopný poskytnúť ľuďom, ktorí istý čas pracovali a odvádzali peniaze do systému, akurát tie peniaze boli príliš malé na to, aby z nich mohol vzniknúť „normálny“ dôchodok (vieme, ako je to u nás s výškou „normálnych“ dôchodkov, ale túto tému teraz nechajme tak). Zdá sa byť preto spravodlivé, aby bol minimálny dôchodok rovnaký pre všetkých, bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli v druhom pilieri. Návrh môže z tohto pohľadu pôsobiť čisto ako palica na vyháňanie ľudí z druhého piliera.

Na druhej strane však platí, že ak by DSS nejakým zázračným spôsobom investovali tak, že z nízkych príjmov vzniknú vysoké dôchodky, takíto penzisti by sa tiež nedelili s tými, čo sú iba v štátnom pilieri. Ak je diskriminácia to, že „štátni“ penzisti sa nebudú deliť rovným dielom so „súkromnými“ v prípade núdze, potom diskriminácia je i to, keď sa súkromní nepodelia so štátnymi v prípade hojnosti, tak ako sa s nimi nedelia ani o rovnaké odvody do štátneho piliera. Argument opozície je v tomto jednoducho smiešny.

Iná vec je viazanie minimálneho dôchodku na počet odpracovaných rokov – nehovoriac už o tom, že navrhovaný počet 30 rokov sa pomaly približuje normálnemu ekonomicky produktívnemu času jedného života. Zatiaľ čo v Európe beží hnutie za nepodmienený minimálny príjem, u nás sa za sociálny výdobytok považuje to, že niekoho po tridsiatich rokoch práce nenecháme doslova skapať pod mostom?!

Isteže, pečené holuby nikto nikomu len tak rozdávať nebude. Štát, ktorý nedokáže zabezpečiť prácu pre státisíce svojich občanov, by však mal byť rozhodne cudnejší pri podmieňovaní čohokoľvek počtom odpracovaných rokov. Mimochodom, armáda nezamestnaných a armáda zamestnaných, ale otrasne platených – to sú pravé dôvody, pre ktoré u nás nie je možné nastoliť dôchodkovú spravodlivosť. O demografii môžeme vyplakávať až potom.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #II. pilier #I. pilier