Moc korumpuje a nejeden politik už tomuto pokušeniu podľahol. V právnom štáte však zo zneužitia postavenia verejného činiteľa bývajú vyvodené dôsledky. Ako modelový príklad nám môže poslúžiť Nemecko.
Meno Rudolf Scharping už väčšine asi nič nehovorí, pritom v 90. rokoch patril ku kľúčovým postavám nemeckej sociálnej demokracie. Ako minister obrany neoprávnene používal vládne lietadlo, aby mohol navštevovať svoju milú na Malorke (zábery, ako v bazéne laškuje s grófkou Pilati, sa dostali aj na titulnú stranu Spiegla). Keď sa mu aféry nakopili, tak kancelár Schröder neváhal a na minútu ho vyhodil.
Lietadlo na súkromné účely zneužila predtým aj predsedníčka nemeckého Bundestagu Rita Süssmuth. Nemecký prezident Christian Wulff musel zasa vysvetľovať, ako to bolo s použitím bonusových leteckých míľ zo služobných ciest na súkromné účely. V oboch prípadoch boli vyvodené konzekvencie.
Aj na Slovensku boli časy, keď na poslancov čakal vládny špeciál, aby ich zadarmo dopravil na východ krajiny. Aj vďaka denníku Pravda, ktorý na to upozornil, tieto praktiky v roku 1999 šéf parlamentu Jozef Migaš zrušil. Odvtedy, s výnimkou súčasného prezidenta, už nik nemôže lietať len tak mirnix-dirnix.
Benevolentnosť pri zaobchádzaní s verejnými zdrojmi je typická pre tzv. banánové republiky. Prezident dlhuje verejnosti vysvetlenie. Dokiaľ to neurobí, tak v tom pekne lieta.