Človek sa len nemôže zbaviť dojmu, že celý ten mediálno-politický cirkus je akosi tragikomický. No a, bolo by to u nás inak? To sotva. Na tragikomické videnie sveta máme dosť expertov aj my. Aj keď možno skôr s dôrazom na tú tragickú polovicu toho slova.
Nepochybne aj u nás by sa našli nešťastníci odhodlaní aj „dušu dať v tom boji divokom“ proti „americkým agresorom“, aj keby mal byť ten boj sústredený do celkom obyčajnej a nikým nerušenej výroby transparentov a skandovaného pokriku kdesi pri ceste. Nepochybne by internetom aj u nás otriasali silné slová o „okupantoch“, prirovnávajúce tých mladíkov tu k hitlerovcom, tu k iným odpudivým banditom a gangstrom svetových dejín.
Rovnako nepochybne by sa aj u nás pozbieralo dosť iných nešťastníkov, ktorí by mávaním americkými vlajočkami dávali konvoju nadšene najavo spätosť nášho ľudu s osadenstvom nejakej tej základne na nemeckom území… Isto aj u nás by mnohí uverili tej hlúposti, že náš vzťah k slobode sa dá merať našou servilnosťou k tej správnej veľmoci a našou neschopnosťou stráviť existenciu opačných názorov.
Bez ohľadu na to, čo si kto myslí o konflikte na Ukrajine, domnievať sa, že práve toto je ten čas, v ktorom bude mať niekto chuť niekomu dávať záruky neutrality, je prinajmenej… nedomyslené. Bolo by však úbohou vizitkou našej slobody a demokracie, ak by ju malo vážne ohroziť, že niekto chce akurát na pozadí konfliktu Ukrajincov s Rusmi (nezáleží, či s ukrajinskými či ruskými pasmi) exhibovať na účet „agresorov z NATO“.
Nič neprospeje protieurópskej propagande viac, ako atmosféra špiónománie, „odhaľovanie“ nepriateľov na základe facebookových statusov či výkriky o odoberaní občianstva každému provokatérovi, ktorého vyhlásime za prokremeľského agenta. Ak je u nás niečo nezápadné či protizápadné, okrem iných vecí je to práve táto archaická túžba po jednote a po oficiálnych, kánonických pravdách.
O priamej vojenskej pomoci Ukrajine sa (našťastie) neuvažuje. Ani na úrovni NATO, ani na úrovni drvivej väčšiny členských krajín. Ak si však vezmeme tú pomoc, ktorá okrem vojenskej prichádza do úvahy, potom Slovensko reverzným chodom plynu pomohlo Ukrajine tak ako nikto iný v Európe. To je fakt, ktorý je stokrát dôležitejší ako úvahy, či Kiska s Ficom rozprávajú, akoby vypadli z jednej linky, alebo nie.
Doprajme si rovnakú slobodu názorov na európsku či americkú politiku, akú si doprajú Európania či Američania. Právo na nesúhlas je základné právo, ktorým sa meria sloboda slova a názoru. Celé toto infantilné vyrevovanie o „proamerických“ a „proruských“ živloch, agentoch, či užitočných idiotoch, je len dôkazom našej nevyspelosti a slabosti. Je to voda na mlyn skutočným nepriateľom demokracie.