Približne pred desiatimi rokmi nastal napríklad v širšom centre Bratislavy náhly zlom. Kým autá miestnych sem-tam v tichých uličkách postávali po pracovnom čase a cez víkendy, teraz tu vládne trma-vrma ráno a podvečer. Medzitým nemáte šancu tam umiestniť ani trojkolku.
Jednoducho, ľudia zamestnaní v strede mesta parkujú tam, odkiaľ im to do práce pešo trvá hoci aj 15–20 minút. Napriek tomu, že v robote majú strážené parkovisko či poloprázdny parkovací dom pod nosom. Na drahé mašiny a benzín vyhodia kopu peňazí, no keď ide o pár centov za parkovanie, to už sú všetci mimoriadne šetrní.
V strede väčších miest netreba zbytočne nákladne hĺbiť veľké jamy (hoci pod hradným vrchom) či stavať oku neveľmi lahodiace budovy s poschodovými parkoviskami. Mali by sa v tom, ako sa to črtá i z návrhu novely zákona o cestnej premávke, zaviesť tvrdé pravidlá. Rezidenčné miesta za symbolickú cenu a zvyšok nech si za parkovanie riadne zacáluje. Čím bližšie k centru, tým viac. Až na vyznačené plochy nijaké chodníky na parkovanie! Veď keď povolíte niekomu zaparkovať 150 centimetrov od múru, tak je to hneď 50. Potom, žiaľ, ani miestnych policajtov neznepokojuje, že mamičky musia chodiť s kočiarikmi uprostred ulice.
Iste, mestám treba dať určitý čas, aby sa na to pripravili (vrátane sídlisk), ale aby súčasne spolu s vodičmi dobre vedeli, že od 1. januára 2019 to bude platiť bez pardonu.