Jemen trpí podobnými symptómami ako Sýria. Počet obyvateľov rýchlo rastie a ak súčasný konflikt výrazne nezmení demografický vývoj, dnešných 25 miliónov obyvateľov by sa malo do polovice tohto storočia zvýšiť až na 60 miliónov. Teda približne populácia Francúzska. Jemen však leží v púšti a zásoby ropy si už takmer vyčerpal, nedokáže pokryť ani vlastnú spotrebu.
Akútnym a zhoršujúcim sa problémom je aj voda. Paradoxne viac ako polovica jej neudržateľnej spotreby sa minie na pestovanie stromov, ktorých listy majú narkotické účinky. Možno to pomáha prežiť zúfalú situáciu. Aby sa Jemenčania dostali k vode, musia kopať studne stále hlbšie, miestami stovky metrov. Už pred vypuknutím súčasného konfliktu boli rozbroje o túto cennú surovinu častým javom.
Rovnako ako v prípade Sýrie aj súčasná alarmujúca situácia v Jemene bola iba otázkou času. Do konfliktu sa však zapojila Saudská Arábia. Údajne na žiadosť bývalého prezidenta Abdara Hádího, ktorý utiekol do Rijádu, bombarduje jeho krajinu zo vzduchu. Malo by to podľa Saudov pomôcť stabilizovať situáciu. Stalo by sa teda prvý raz v histórii, keď vojenské zasahovanie do záležitostí cudzieho štátu prinieslo dlhotrvajúci prospech.
Rozpočet Saudskej Arábie na zbrojenie prudko rastie – táto najbohatšia krajina Blízkeho východu je v zbrojení štvrtá na svete. V roku 2013 preskočili jej výdavky v tomto rezorte Veľkú Britániu, Francúzsko či Japonsko. Naopak, Jemen patrí medzi najchudobnejšie štáty v oblasti. Pravdepodobne aj tu pramenia príčiny vzniku a šírenia hnutia teroristov z Al-Kajdá. Proti nim sa snažila vláda výraznejšie zakročiť v roku 2001 s pomocou USA ako súčasť boja proti terorizmu.
Pred Hádím bol do roku 2012 prezidentom Jemenu Ali Saleh, ktorý udržiaval s USA priateľské vzťahy. Po viac ako 33 rokoch však rastúca nespokojnosť obyvateľov, ako aj klesajúca popularita vojny proti terorizmu za pomoci dronov, ktoré zďaleka nezabíjajú iba teroristov, vyvrcholila arabskou jarou. Tieto udalosti signalizovali zrejmý neúspech americkej zahraničnej politiky a nesúhlas Jemenčanov s ich zahraničnou pomocou. Napriek tomu Barack Obama ešte pred štyrmi mesiacmi vyhlásil, že americké aktivity v Jemene predstavujú úspešný model boja proti terorizmu.
Ak je cieľom takéhoto boja úplné rozvrátenie krajiny a vytvorenie ďalších a ešte odhodlanejších a nebezpečnejších nepriateľov, potenciálne na celé desaťročia, nepochybne ide o úspešný model. A prečo má zaujímať chudobný Jemen nás? Pre to isté, čo by nás malo zaujímať aj na Sýrii. Chudobní obyvatelia, ktorí už nemajú čo stratiť, lebo o všetko prišli, sa ľahko stanú obeťami ideológie, zväčša tej deštruktívnej. To, proti čomu potom bojujeme, sa nám vracia ako bumerang, napríklad v podobe utečencov z konfliktných zón.
Takáto atmosféra zároveň zvyšuje popularitu extrémnych politických hnutí a strán, ktoré sa priživujú na strachu z prílevu utečencov. Aby sa situácia neskončila tak, že namiesto búrania starých múrov budeme aj v Európe stavať nové. Na hraniciach s vonkajším nepriateľským svetom, nielen smerom na východ, ale aj na juh. Ako dlho sa dokážeme schovávať pred svetom, ktorý sme pomohli stvoriť?