V prípade Ovčáčka ide skôr o zbožné želanie, aby český prezident 9. mája v Moskve nevyzeral ako kôl v plote, lebo na vojenskej prehliadke, ktorá je vnímaná ako demonštrácia sily, sa nehodlá zúčastniť žiadny západný štátnik.
U hovorcu Pražského hradu to však až tak veľmi neprekvapuje. Ak by sme pravdivosť jeho výrokov posudzovali len prostredníctvom toho, čo doteraz povyvádzal v kauze Peroutka, tak by sme mohli skonštatovať, že je to „tlčhuba“. Pán hovorca už totiž dva mesiace hľadá článok Hitler je gentleman, ktorý údajne vyšiel v časopise Přítomnost a mal dokazovať sympatie prominentného novinára k nacistom. Aj keď Miloš Zeman sa rád chváli svojou fotografickou pamäťou, tentoraz „vľavo dole“ nič nie je. Zeman a jeho hradná suita jednoducho prestrelili. Takže ak Ovčáček niečo „šplechne“ o Ficovi, treba to brať so značnou rezervou…
Oveľa viac by nás však mali znepokojovať výroky ruského ministra zahraničných vecí. V tomto prípade išlo o značne nediplomatický krok, lebo ruskému ministrovi neprislúcha, aby oznamoval, koho v Moskve očakávajú, pokiaľ slovenská strana nezašle oficiálnu odpoveď. Možno Lavrov nepostrehol, že Slovensko už nie je žiadna sovietska gubernia, kde vedenie tancuje tak, ako súdruhovia v Kremli pískajú, alebo tým chcel naznačiť…
Apropo, keď sme pri tancovaní a pískaní, tak je treba dodať, že „upískol“ sa aj americký veľvyslanec Schapiro, ktorý Milošovi Zemanovi síce neradil, či má, alebo nemá do Moskvy ísť a hovoril len o symbolike, v každom prípade určite by bolo diplomatickejšie, keby takýto výrok zaznel medzi štyrmi očami, a nie v televíznom vysielaní pred zrakmi verejnosti. Aj keď reakcia Zemana bola prehnaná, veľvyslanec by mal asi lepšie zvažovať, či v značne vyhrotenej situácii prileje olej do ohňa, alebo isté veci prejde taktným mlčaním.
Oba diplomatické lapsusy ukazujú na jedno – malá krajina je vždy v špecifickom postavení. A malá krajina v strednej Európe, takpovediac na periférii EÚ, ktorá bola v minulosti vo sfére vplyvu jedného hegemóna, musí byť obzvlášť obozretná, aby sa k nej veľmoci nesprávali ako ku svojmu lokajovi, ale ako ku zvrchovanej republike. To, že sa to dá, nám ukazuje príklad iných „malých“ štátov, ktoré sú úspešné na poli diplomatickom i hospodárskom. Vzhľadom na to, že Slovensko nemá žiadne mocenské nároky, je členom EÚ, ako aj NATO, nám to naše rozhodovanie značne uľahčuje.
To by mal mať na zreteli aj Robert Fico ako reprezentant zvrchovaného štátu. Ak by sa ukázalo, že 9. mája pôjde do Moskvy, ale nezúčastní sa vojenskej prehliadky, tak by to bolo druhé najlepšie možné riešenie, lebo to prvé – najelegantnejšie – už vymyslela Merkelová, ktorá príde nasledujúci deň a spolu s Putinom položí veniec k Hrobu neznámeho vojaka pri kremeľských hradbách.