Kvóty

Zámer dostať do éteru viac slovenskej hudby znie na prvé počutie zaujímavo, keďže v ňom dlhodobo dominuje zahraničná produkcia.

15.04.2015 10:00
debata (8)

Rádiá však hrajú to, čo ľudia chcú, resp. to, čo ich najlepšie predáva, lebo je to ich biznis. Fakt je, že komerčné rádiá riadiace sa marketingovými prieskumami, tzv. call-outmi, vkus poslucháča výrazne (de)formujú.

Môže daný stav nejakým spôsobom zmeniť pripravovaný zákon? Ťažko. Výsledok bude ten, že namiesto zahraničných odrhovačiek budeme počúvať viac tých slovenských. A pre vcelku sympatickú poistku, že z času vyhradeného slovenským hudobným dielam budú musieť 20 % vysielania tvoriť nové slovenské piesne, platí to isté – americké duc-duc nahradí slovenská produkcia v podobnom duchu.

Zákon tak neposlúži mladým začínajúcim kapelám ani nezvýši podiel kvalitnej slovenskej hudby, lebo o kvalitu tu nejde. Verejnoprávny rozhlas dáva priestor aj menšinovým žánrom a kvótu 25 percent slovenskej tvorby už teraz hravo spĺňa, tak načo špeciálny zákon? Nútiť súkromné rozhlasové stanice, čo majú hrať, môže byť dokonca kontraproduktívne, lebo celá vec môže ešte skončiť na súde – pre porušovanie zásady korektnej hospodárskej súťaže.

Skutočným výsledkom bude, že na tantiémach zarobia niektorí hudobní dinosauri, ktorých už aj dnes dotuje ministerstvo kultúry!

Početne malé národy musia svoju kultúru podporovať, otázka je ako. Cez kvóty v rádiách však cesta nevedie. V časoch, keď si poslucháč môže jedným klikom na internete vybrať z desiatok tisíc rádií, je takáto legislatíva zbytočná. Ku kvalite sa nedá dopracovať rôznymi skratkami, len tvrdou prácou. Maličký Island nám môže byť príkladom. 300-tisícová krajina je hudobný gigant. Svetu dala speváčky Björk a Emilianu Torrini či kapely Sigur Rós, Gus Gus, FM Belfast atď. Namiesto kvót sa radšej inšpirujme úspešnými. Čo tak začať podporou základných umeleckých škôl?

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #kvóty #slovenská hudba #rádiá
Flowers