Vychádzajúc z veľmi realistického predpokladu, že nastupujúca generácia sa už nikdy nebude mať tak dobre ako ich rodičia, ktorý nedávno pre Pravdu vyslovil politológ Christian Schweiger, by sa však práve dnešní dvadsiatnici mali veľmi zaujímať, aký, resp. či vôbec nejaký dôchodok budú mať.
V porovnaní s generáciou narodenou na Západe po 2. svetovej vojne, tzv. baby boomers, ktorá zažila roky ekonomickej prosperity a teraz si môže užíva slušný dôchodok, ale do značnej miery aj s generáciou našich súčasných penzistov, ktorí vôbec nejaký dôchodok dostávajú, je perspektíva dnešných mladých veľmi neistá.
Nik nevie garantovať, či o 40 rokov bude dosť prostriedkov v priebežnom pilieri (vzhľadom na zlý demografický vývoj skôr nie), o výkonnosti druhého sa môžeme len dohadovať a tretí pilier je „v plienkach“. Pritom práve význam sporenia „pomimo“ bude narastať.
Daňovo zvýhodnené dlhopisové investičné sporenie, ktoré navrhuje ministerstvo financií zaviesť od budúceho roka, preto môže byť veľmi dobrým nástrojom, ako sa zabezpečiť na starobu. Tak ako investori diverzifikujú portfóliá, aby znížili prípadné riziko, je dobré si ho rozložiť aj v prípade dôchodku. Predsa len, čím viac pilierov, tým pevnejšia stavba.
Má to len jeden zádrh. V situácii, keď priemerný zárobok u nás dosahuje 858 eur v hrubom, je veľmi otázne, koľko ľudí si bude môcť takéto sporenie dovoliť. A tak podobne ako pri ostatných pilieroch platí, že zo slovenského platu nemožno očakávať švajčiarske dôchodky.