Týždeň sa s týždňom zišiel a je po paráde. Keď Robert Fico v piatok zdôvodňoval rozhodnutie vládnej strany nepokračovať v odvolávaní Figeľa z postu podpredsedu Národnej rady, v podstate ani neoznamoval horúcu novinku. O tom, že odvolávanie Figeľa už akosi „vyšumelo“, sa v parlamente hovorilo prinajmenšom dva dni.
Akútny problém s Váhostavom sa zdá zažehnaný. „Podružným“, ale veľmi dôležitým dôsledkom celého problému je nová legislatíva upravujúca pravidlá reštrukturalizácie firiem. Dúfajme, že aj lepšia, minimálne v tom, že zlepší postavenie malých veriteľov – dodávateľov stavebných prác a že zamedzí, aby firmy v podobnej kondícii, v akej bol Váhostav, figurovali v najväčších štátnych zákazkách. Ak bol súčasťou tohto problému aj organizovaný podvod a úmyselné privedenie Váhostavu do finančných ťažkostí, dúfajme, že sa vec dovedie až do štádia potrestania vinníkov.
Pomohlo odvolávanie Figeľa riešiť problém veriteľov Váhostavu? Ani v najmenšom. Nepomohlo ani pri prepisovaní zákonov, pretože tie sa netýkali tendrovej politiky bývalej vlády, ktorej bol Figeľ ako minister dopravy členom, ale pravidiel reštrukturalizácie a vzťahov medzi objednávateľmi a dodávateľmi prác. Ak sa nejaká ďalšia vláda rozhodne prísť s vlastnou politikou najnižších cien výstavby diaľnic za každú cenu, nik jej v tom nezabráni. Práve preto, lebo ide o politiku.
Pomohlo odvolávanie Figeľa azda „prehodiť výhybku“ verejných názorov na celú kauzu? Malo teda pre niekoho aspoň taktickú politickú hodnotu? O tom sa dá hlboko pochybovať. Predstava, že výkony poslancov za Smer presvedčili voličov opozície, že ústredným zloduchom celej kauzy je Ján Figeľ, je hodnoverná asi tak, ako predstava, že opoziční poslanci presvedčili voličov Smeru, že ním je Juraj Široký.
Keby bola opozícia iba oznámila, že ak bude odvolaný Figeľ, sťahuje svojich nominantov zo všetkých ostatných parlamentných funkcií a inak by zostala ticho, ušetrila by nás (i seba) početných ukážok intelektuálnej a mentálnej biedy panujúcej v jej radoch. Keby bol Smer zostal pri konštatovaní, že hlavnú politickú zodpovednosť má podľa neho Figeľ, mohol toto konštatovanie takmer celý rok do volieb ešte rozvíjať a šperkovať v rámci kampane. Nestalo sa.
Premiér pri piatkovom „odpískaní“ odvolávania Figeľa niekoľkokrát spomenul potrebu politickej stability. Stabilita, i keď nie je samonosná, je pre spoločnosť, samozrejme, určite prednejšia ako krátkodyché vytĺkanie politického kapitálu z nejakej kauzy. Ten istý premiér však hovoril o potrebe stability to isté už predminulý víkend. Načo bol teda celý cirkus medzi začiatkom jedného a koncom druhého týždňa dobrý, zostáva nekonečnou záhadou.