Zázračná premena

26.04.2015 18:00

Všetkých spoluobčanov prekvapila premena Csanáda Szegediho, jedného zo zakladateľov Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbiku). Svojho času vzbudil pozornosť, keď nastúpil ako poslanec do Európskeho parlamentu v uniforme Maďarskej gardy (v súčasnosti už zakázanej organizácie).

Okrem iného tam v roku 2010 navrhol dočasné vylúčenie Slovenskej republiky z Európskej únie. Fakticky svoju kariéru vybudoval na nenávisti voči Rómom, Slovákom, Rumunom a Židom. To je aj na nenávisť, aspoň podľa mňa, pomerne široký a veľkorysý program.

Ale, zdá sa, že ho postupne zvládal pomerne hravo. Napísal o tom aj knihu Verím vo vzkriesenie Maďarska, na základe ktorej ho súkmeňovci nazvali „päsťou strany“.

To isto svedčí nielen o jeho zápale, ale aj o veľkom rozmachu myšlienok, na ktoré sa sústreďoval a ktoré vzápätí zvestoval maloverným. Veď sa o tom i sám vyjadril: „Najprv to boli iba Rómovia kriminálnici, potom všetci. Neskôr začnete nenávidieť Slovákov a Rumunov. Stále potrebujete viac. Je to ako závislosť,“ zvážil svoju minulosť Szegedi.

Samozrejme, nemôžem obsiahnuť všetky spomenuté národy, preto som sa zaujímal najmä o to, čo mal proti Slovákom. Bol to predovšetkým Trianon. Netušil som, že je to ešte dnes natoľko významná devíza, aby sa s ňou dalo ísť na medzinárodné fórum.

Pre istotu som si zašiel na to najväčšie na Slovensku – trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave. Tam som sa s dôverou obrátil na spoluobčana čínskeho alebo vietnamského pôvodu (odkedy mi zoslabol zrak, už ich neviem celkom dobre rozlišovať), lebo som predpokladal, že príslušník väčšieho etnického celku by mohol mať nad problematikou Trianonu väčší nadhľad ako my, teda príslušníci menších národov.

„Aký máte vzťah k Trianonu?“ spýtal som sa ho. Hneď prekypoval ochotou: „Co ces? Ces vetrovku? Mam aj sapalovas!“ A dôrazne niekoľkokrát predo mnou šťukol zapaľovačom, pričom ho nesmierne udivilo, že ten sa naozaj párkrát zapálil.

Ponechal som ho jeho pozoruhodnej radosti z toho, že môže predávať aj natoľko funkčný predmet. Lebo mi hneď bolo jasné, po čom veľmoci bažia! V otázke Trianonu totiž, obrazne povedané, je im už dnes vetrovka bližšia ako kabát! K nejakému podobnému záveru dospel aj istotne aj Csanád Szegedi, keď straníci z jeho partajného zoskupenia vypátrali, že má židovský pôvod. Pokúsil sa ich síce podplatiť, aby to nevyzradili, no neprešlo to.

Skúšal teda aj v tomto novom háve pôsobiť v hnutí naďalej, no bývalým kamarátom to akosi prekážalo. Musel, jednoducho povedané, prijať svoj osud. Začal navštevovať synagógu, prekonal obriezku, učí sa hebrejsky, vraj poctivo študuje Tóru, aby ho židovská obec akceptovala. Mnohí s tým údajne majú problém. Nečudujem sa im.

Zázračná premena sa prijíma iba ťažko. Ale aj s určitým smútkom, s akým zvyčajne spomíname na bolestné stránky života. Najskôr mi to pripomína až jemne diplomatický aforizmus poľského humoristu Stanisława Jerzy Leca: „Ľudia, ktorí o sebe nevedia, že sú geniálni, obyčajne takí ani nie sú.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Maďarsko #Jobbik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku