Pokrivený Maastricht

Jarná správa o deficitoch a dlhoch štátov Európskej únie ukázala, že Slovensko je v celkom slušnej ekonomickej kondícii. Verejný dlh krajiny prvýkrát od roku 2008 klesol pod úroveň troch percent výkonu ekonomiky, čo sa ani zďaleka nepodarilo každej členskej krajine.

27.04.2015 13:00
debata

Náš celkový verejný dlh klesol až na 53,6 percenta. K úspechu v tejto oblasti prispel najmä lepší výber daní a boj proti nadmerným odpočtom DPH, kde sa podarilo ušetriť za tri posledné roky bezmála 1,7 miliardy eur.

Ak sa však pozrieme na celkový stav verejných financií v EÚ, zistíme paradoxné výsledky. Kým priemerný deficit štátov dosiahol 2,9 percenta, čo je realitou aj v prípade Slovenska, niektoré krajiny sa stále zadlžujú ako utrhnuté z reťaze.

Najväčšie rozpočtové diery dosiahol Cyprus (8,8 %), Španielsko (5,8), Veľká Británia a Chorvátsko (po 5,7), Slovinsko (4,9), Portugalsko (4,5), Írsko (4,1), Francúzsko (4), Grécko (3,5), Fínsko, Poľsko a Belgicko (po 3,2), Taliansko (3).

Lepšie výsledky ako Slovensko mali, paradoxne, Maďarsko (2,6) a Česko (2). Dánsku, Estónsku, Nemecku a Luxembursku sa dokonca podarilo po dlhoročnom období dosiahnuť prebytok verejných financií.

Celkový verejný dlh eurozóny priemerne však medziročne narástol z 90,9 na 91,9 percenta. Pritom pri vykazovaní výkonu ekonomiky platí od minulého roka nová metodika započítavajúca do HDP aj odhad výkonu šedej a čiernej ekonomiky. To sa týka najmä predaja kradnutého a pašovaného tovaru, príjmov z predaja drog a z prostitúcie a niektorých iných protispoločenských a neželateľných aktivít.

Nové členské krajiny EÚ sa okrem toho pretekajú v lákaní zahraničných investorov, v dôsledku čoho musia ponúknuť zahraničným firmám okrem iného na niekoľko rokov daňové prázdniny. Zo zverejnených údajov nie je zrejmé, či sa pri výpočtoch v jednotlivých krajinách zohľadnili aj rozličné finančné konštrukcie medzi verejným sektorom a lízingovými spoločnosťami vo forme spätného lízingu alebo trebárs PPP projektov a pod.

Tie totiž deformujú reálnu vypovedaciu schopnosť oficiálne prezentovaných výsledkov rovnako ako zatajovanie povinností jednotlivých ekonomík garantovať dlhy a nesplácané toxické úvery v konsolidačných agentúrach či tzv. zlých bankách.

Reálny obraz pre svoje rozhodovanie na základe kompletných informácií je pritom rozhodujúci pre všetkých investorov, ktorí spravujú vlastný alebo do opatery zverený finančný kapitál. Ľahšie sa dýcha najmä štátom, ktorých dlh je menší ako 45 percent výkonu ekonomiky.

K nim patrí Česko (42,6 %), Luxembursko (23,6), Lotyšsko (40), Litva (40,9), Rumunsko (39,8) a Bulharsko (27,6), pričom najnižším verejným dlhom sa môže dlhodobo pýšiť Estónsko (10,6).

Nízke dlhy však žiaľ nehovoria nič o tom, ako žijú občania najmenej zadlžených krajín a aká je úroveň služieb, ktoré dostávajú v školstve, sociálnej a zdravotnej oblasti od štátu alebo na úrovni komunálnej infraštruktúry. Medzi krajiny so „slabým“ štátom patrí aj Slovensko, kde miera prerozdeľovania z pohľadu štátu je nižšia ako priemer EÚ.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Slovensko #verejný dlh