Keby Spojenci nevytlačili armády hitlerovcov z okupovanej Európy a neprenasledovali by ich z východu i zo západu až do konečnej úplnej a bezpodmienečnej kapitulácie, veľká väčšina z dnešných mudrlantov by sa najskôr nikdy nenarodila. A ak áno, narodili by sa otrokom ako otroci alebo možno niekde v sibírskej tajge, kam by sa museli vysťahovať zvyšky Slovanov, aby uvoľnili lebensraum panskej rase.
Keby sa Červená armáda bola zastavila na hraniciach vtedajšieho Sovietskeho zväzu, u nás by (ešte chvíľu) pokračoval režim, v ktorom lacné vajíčka a maslo pre jedných boli vyvážené plynovými komorami pre druhých. Režim, ktorý sa tváril ako stelesnenie túžob po národnej samostatnosti, hoci v skutočnosti jeho bábkovú vládu postavil do pozoru hociktorý nímand v nemeckej uniforme. Na čele s farárkom, čo žehnal vrahom žien a detí z vypálených obcí.
Pakt Ribbentrop-Molotov z predvečera vojny, akokoľvek bol hanebný, nič nezmenil na tom, že celá Hitlerova kariéra, ešte dávno predtým, ako sa stal kancelárom a diktátorom, bola zasvätená vojne. Na prvom mieste priorít nacistov bol revanš za prvú svetovú. Cesta k druhej svetovej vojne sa začala už kdesi v mníchovských pivárňach 20. rokov.
Chytráčenie politikov Západu, ktoré vyvrcholilo Mníchovom 1938, a Stalinove tančeky s Hitlerom, ktoré vyvrcholili paktom z leta 1939, nacistov nepochybne povzbudzovali, lenže ich plány boli v hrubom napísané už dávno predtým. Vrátane toho plánu, ktorý vyústil do napadnutia Sovietskeho zväzu o dva roky neskôr.
Nikomu nepomohla snaha dohodnúť sa s Hitlerom. On bol a je pravým pôvodcom a stelesnením najstrašnejšej vojny v dejinách. Snaha pridávať k nemu meno Stalina ako spoluautora iba preto, aby sme ukázali, že sa nám nepáči Putin (lebo o to tu väčšinou ide), je ôsmeho a deviateho mája celkom nezmyselná a necitlivá.
V máji neoslavujeme masového vraha Stalina ani jeho gulag, ani NKVD. Spomíname na obete, ktoré priniesli státisíce a milióny väčšinou mladučkých mužov a žien, v uniformách či bez nich, vďaka ktorým sa pred sedemdesiatimi rokmi skončilo šialenstvo temna, zmaru a genocídy. Je podružné, či mali pritom na čapiciach červené hviezdy, alebo na vlajkách hviezdy a pruhy. Význam ich obetí to nijako nezmenší. Práve vďaka nim sme dnes tu, v zjednocujúcej sa Európe, a môžeme mudrovať nad paradoxmi dejín.
Červená armáda nás oslobodila. Červená armáda tiež v pekle, zvanom východný front, za nepredstaviteľných obetí viazala po štyri roky rozhodujúcu silu nemeckých zbraní, čím uľahčila nielen otvorenie druhého frontu, ale aj odboj v okupovaných krajinách. Už na základe toho, aký krvavý bol napriek tomu ten odboj i druhý front, si môžeme urobiť obraz o tom, čo asi zažívali tí na východe.
Za to sa im patrí slušne ďakovať, nie pľuť im do tvárí.