Sú záležitosti, v ktorých Európska únia koná spoločne. Ak sa napríklad európski štátnici zhodnú v tom, že politika Vladimíra Putina voči Ukrajine nie je v súlade s medzinárodným právom a ohrozuje mier v Európe, je dôležité, aby únia hovorila jedným jazykom. Ak sa už raz únia dohodla, že svoj názor dá Putinovi najavo ekonomickými sankciami, je dôležité, aby postupovala spoločne pri ich uvalení i pri ich uvoľnení. Hoci názory na sankcie môžu byť a aj sú rôzne, zmysel môžu mať iba vtedy, ak budú výrazom konsenzu. Konsenzu, ku ktorému patrí aj právo veta.
Sú však aj záležitosti, v ktorých môžu rôzne názory nielen existovať, ale sa aj pretaviť do rôznych činov. Mnoho politikov preto oslavy Dňa víťazstva v Moskve bojkotovalo, niektorí však nie. A tak sa v Moskve Fico porozprával s Milošom Zemanom a odfotil sa s predstaviteľmi rôznych krajín, samozrejme, vrátane Putina. A čo? Nezdá sa, že by sme sa preto mali v Európe stať čiernymi ovcami, práve tak, ako sa čiernou ovcou sveta sotva stane generálny tajomník Spojených národov alebo miliardové krajiny India a Čína, ktoré mali svojich predstaviteľov dokonca aj na tej odstrašujúcej vojenskej prehliadke.
Samozrejme, čiernou ovcou sa dozaista nestane Angela Merkelová, ktorá tiež prišla do Moskvy, hoci o deň neskôr. Jednoducho preto, lebo je nepredstaviteľné, aby si víťazstvo nad nemeckým nacizmom neuctil aj nejaký nemecký demokrat. Aj preto, lebo nemecká kancelárka využila príležitosť na rokovania s Putinom. Ako spoluautorka dohôd z Minska vie sama najlepšie, že mier na Ukrajine nevznikne bez Putina, a že ešte vždy tou najlepšou cestou, ako ho priviesť k rozumu, je rozprávať sa s ním.
Kým v západnej a americkej tlači vychádzajú články nevzrušene (a poctivo) rekapitulujúce rozhodujúci podiel Sovietskeho zväzu na porážke hitlerovcov a ich pomáhačov, u nás sa pestuje história bez histórie. To je ten špeciálny pohľad na dejiny, ktorý odmieta brať do úvahy dobu a súvislosti, v ktorých sa niečo udialo. Historické postavy sú potom hodnotené, akoby to boli naši súčasníci a celé národy sú pomeriavané dnešným metrom. Prečo? Pretože to vyhovuje verejnej debate na krčmovej úrovni – tej našej.
Na jednej strane sú hysterici, ktorí vlastne ani nemilujú Putina. Oni len tak strašne nenávidia Západ a Ameriku, že budú tlieskať úplne komukoľvek, kto „sa postaví západnému diktátu“. Na druhej strane sú hysterici, ktorí si myslia, že Slovensko je súčasťou Západu preto, lebo veď aj naše sídliskové krčmy hrdo nesú poangličtené názvy. Ani oni neriešia Putina. S nenávisťou hodnou bývalých lokajov „riešia“ ruský národ.
Na oboch stranách sú komplexy a strach. To je naša odpoveď na krízu, najprv ekonomickú a teraz politickú (ktorá, dúfajme, neprerastie do vojnovej). Čakáme, až ju za nás niekto vyrieši. Aby sme mali opäť koho nenávidieť?