V politickej strane, ktorá funguje ako minimonarchia či malý Vatikán, nemajú iniciatívy zdola nárok na existenciu bez posvätenia vrchnosti.
Nepoznáme motívy poslanca KDH Mariána Kvasničku, ktorý vzápätí po tom, čo odsúhlasil oficiálneho kandidáta hnutia na post šéfa NKÚ, spolu so Štefanom Kuffom prišiel s vlastnou kandidátkou. Povedať môžeme len to, že poslanec urobil salto zo stoja.
Motívy jeho strany, ktorá zareagovala prudko odmietavo, sú však jasné. Podobne neprekvapí postoj vedenia k nespokojným členom z iniciatívy Ľud KDH. Papalášske maniere? Vnútrostranícku demokraciu nech si pestujú liberáli! V KDH vyrastú do neba iba tie stromy, ktoré vlastnoručne zasadil a popolieval najvyšší záhradník.
V každom prípade v KDH sa to melie a voľba predsedu NKÚ s tým súvisí len náhodne. Bude však z toho väčší rozkol? O tom sa dá prinajmenšom ešte rok pochybovať. Stranou svojho času nezatriasli ani mediálne známe kalibre Lipšic a Procházka. Neznáme tváre z okresov (a svojský Jozef Mikloško) ňou iba tak ľahko nezatrasú.
Zatriasť ňou môže až neúčasť KDH v ďalšej po sebe idúcej vláde takto o rok. KDH je síce podľa svojho zakladateľa bežec na dlhé trate, lenže aj taký maratónec sa musí z času na čas osviežiť. Kde inde sa to v politike dá lepšie, ako priamo pri válove?