Odborné analýzy rozhodovania britského voliča ešte nie sú na stole, ale reakcie zvnútra strán sú už známe. Peter Mandelson, minister obchodu vo vláde Tonyho Blaira, sa vyjadril, že labouristi urobili strašnú chybu, keď „New Labour“ hodili do starého železa.
Podľa neho neoslovili stredového voliča, ktorý nakupuje v sieti Waitrose a v John Lewis (stredne drahé obchodné siete) a upriamili sa na nízkopríjmové a chudobné vrstvy.
Sociálna a zdravotná turistika
Paradoxne časť týchto voličov prešla do tábora UKIP, ktorá síce získala iba jedno kreslo v Dolnej snemovni, ale takmer štyri milióny hlasov. Bodovala najmä svojou protieurópskou a protiimigračnou agendou.
Imigranti sa v posledných rokoch stali vo Veľkej Británii jednou z najhorúcejších tém. V Konzervatívnej strane protiimigračnú kampaň posvätil jej predseda David Cameron známou rečou o prisťahovalectve, ktorú predniesol vo východoanglickom meste Ipswich 25. marca 2013.
Európska komisia po nej varovala premiéra pred šírením xenofóbie a vyzvala ho, aby sa držal faktov. Kritiku tzv. sociálnej turistiky či turistiky za sociálnymi dávkami už roky a takmer denne živili médiá a politici z Konzervatívnej strany a UKIP, prepadli jej i opoziční labouristi.
Podľa nich imigranti z Európskej únie odčerpávajú z britského sociálneho systému neprimerane mnoho prostriedkov a ruinujú štátne zdravotníctvo. Jeremy Hunt, minister zdravotníctva, vymyslel v roku 2013 názov – zdravotná turistika.
Tvrdil, že Británia má „najveľkorysejšie pravidlá prístupu k bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre imigrantov a cudzincov vôbec“, stojí ju ročne 200 miliónov libier.
Cameronov plán pre Britániu
Vlani v novembri Cameron predstavil plán, ako znížiť počty imigrantov. Zahŕňal opatrenia ako možnosť vyhostenia po šiestich mesiacoch neúspešného hľadania práce, zrušenie daňových bonusov počas prvých štyroch rokov zamestnania a prídavkov na deti, pokiaľ zostali v krajine pôvodu imigranta atď.
Podľa Cameronových úvah z roku 2013 dva milióny imigrantov zo štátov EÚ by mali žiť v Británii iba na základe povolenia na pobyt. Bez neho by nemohli získať prístup k sociálnemu bývaniu, k bezplatnej zdravotnej starostlivosti ani k sociálnym dávkam.
„Nižšia miera prisťahovalectva z EÚ sa stane prioritou v budúcich vyjednávaniach o členstve Británie,“ sľuboval Cameron. Po presvedčivom víťazstve sa bude usilovať tento záväzok splniť. Čo sa mu podarí vyrokovať, je však otázne.
Ťažko sa dá predpokladať, že by sa európske smernice prispôsobovali premiérovým predstavám. Požadované povolenie pobytu by bolo v rozpore s jednou z európskych slobôd: voľným pohybom ľudí.
Údajný sociálny turizmus je tŕňom v oku aj v iných bohatších štátoch únie. Súdny dvor EÚ 10. novembra 2014 rozhodol, že podľa smernice Európskych spoločenstiev číslo 38 z roku 2004 o práve občanov voľne sa zdržiavať na území členských krajín môžu imigrantov, ktorí si nehľadajú prácu, štáty EÚ vylúčiť z poberania základných sociálnych dávok. Už táto smernica má chrániť štát pred tzv. sociálnou turistikou.
Následky ignorovania faktov
Nevraživosť voči imigrantom zo štátov EÚ začala v Británii rásť, keď vypukla kríza. Miera nezamestnanosti vyskočila a imigranti začali predstavovať konkurenciu na trhu práce. Nástup Cameronovej vlády a úsporné opatrenia v sociálnej sfére túto nevraživosť znásobili.
Prisťahovalci začali s Britmi súťažiť o zredukovaný balík sociálnych dávok. Staronový minister práce a penzií Ian Duncan Smith má za úlohu v budúcom štátnom rozpočte okresať sociálne výdavky o ďalších 12 miliárd libier. Napätie v spoločnosti a hnev sa tým proti imigrantom iba zvýšia. S predstavami o škodlivosti imigrácie sú v protiklade odborné analýzy.
Štúdie z desiatky štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, ukazujú, že pravdepodobnosť poberania sociálnych dávok u nich je o 60 percent nižšia ako u britských občanov a nárokovanie na sociálne bývanie nižšie o 58 percent.
University College v Londýne vypočítala, že imigranti z únie s vyššou kvalifikáciou za posledné desaťročie zaplatili na daniach 25 miliárd libier, teda o 64 percent viac, ako získali na dávkach. Prisťahovalci z „nových“ štátov zaplatili na daniach o 12 percent viac, ako dostali sociálnych dávok.
Ignorovanie týchto faktov môže mať pre britské členstvo v EÚ nedozerné následky. Ak bude Británia tvrdošijne trvať na novej reštrikcii imigrácie za prácou zo štátov EÚ, môže to vážne poškodiť jej hospodárstvo. A dezinformovaný volič môže v roku 2017, na svoju škodu, rozhodnúť o odchode z únie.