Zabudnite na bojovnú opozičnú jednotu pri pokuse-nepokuse Smeru o odvolanie Jána Figeľa z postu podpredsedu parlamentu. Zabudnite na zaručene nezaručené informácie, podľa ktorých je vraj práve Figeľovo KDH trójskym koňom Smeru a podľa ktorých si Robert Fico s Figeľom už dokonca predbežne delia posty v budúcej vláde. Tieto úvahy kolovali v politike a médiách pred trapasom s odvolávaním Figeľa, do obehu sa však pomaličky začali vracať i po ňom.
Nazvať Mitríka opozičným predsedom NKÚ, keďže ho navrhol a hlasoval zaňho jeden opozičný poslanec a všetci prítomní poslanci Smeru, by bolo nemiestnym žartovaním.
Dnes je už opäť všetko inak. Figeľovo KDH je nielen „zdravým jadrom“ slovenskej opozície, aby sme sa vyjadrili pekne po stalinisticky, ale dokonca jej ťahúňom. Trójskym koňom Smeru sú predseda SDKÚ Pavol Frešo a preduchovnená dvojica poslancov Marián Kvasnička z KDH (možno už nie) a Štefan Kuffa z OĽaNO. Pri dvojici Kvasnička-Kuffa sa názory ich kolegov z opozície rôznili, od toho, že ide o „svojských chalanov“, až po to, že sú to skrátka „judáši“ a že Kvasničkov exaltovaný diskusný príspevok boli len „žvásty“. Pri Frešovi sa však všetci zhodli: je to chladnokrvný kolaborant, ktorý svoju nomináciu Karola Mitríka určite nejako zobchodoval s Ficom.
Aby sme nezostali nič dlžní Smeru: fakt, že jediným príspevkom vládnej strany do diskusie boli trápne pokusy poslanca Antona Martvoňa „dokazovať“, že Maroš Žilinka nie je kandidátom celej opozície, pretože veď napríklad aj mimoparlamentná SMK je opozícia a nik s ňou nerokoval, napovedá, že ak aj ďalší rozklad opozície nebol jediným cieľom, určite bol vítaným bonusom celej akcie.
Nie sme naivní. Nazvať Mitríka „opozičným“ predsedom NKÚ, keďže ho navrhol a hlasoval zaňho jeden opozičný poslanec a všetci prítomní poslanci Smeru (áno, tajná voľba, ale okrem tajnej voľby existuje ešte aj logika a skúsenosti), by bolo nemiestnym žartovaním. O čom však vypovedá to, že jediný, kto svojho kandidáta obhajoval vecne a technicky korektne, bol naozaj práve ten nešťastný Frešo?! A to je fakt, ktorý sa dá kedykoľvek overiť, pretože záznamy z parlamentných diskusií sú archivované.
Samotnému Mitríkovi niet čo závidieť. Musí to byť zvláštna životná skúsenosť, desať rokov fungovať v KDH, desať rokov v SDKÚ, dva roky šéfovať tajnej službe vďaka dôvere vládnej koalície Ivety Radičovej, a potom, keďže vás v jednej vete pochvalne zmieni Fico, sa od veličín ako Igor Matovič, Daniel Lipšic či Ľubomír Galko dozvedať, že ste len Ficova nastrčená figúrka, ktorá má na čele NKÚ kryť „zlodejstvá parazitov“ zo Smeru.
K informácii o archivovanej parlamentnej diskusii treba pridať ešte jedno varovanie. Práve taká Cesta do hlbín slovenskej politickej duše je totiž ten najľahší spôsob, akým sa na Slovensku vyrábajú nevoliči z presvedčenia.