Ako privatizuje pravica

Keď opozícia v Národnej rade požiadala vládu, aby predložila správu o privatizácii Slovenských elektrární druhou Dzurindovou vládou, najskôr som to považoval za akýsi prejav politického „sado-maso“. Každý vie, že pri predaji 66 percent akcií elektrární talianskemu Enelu štát, obrazne povedané, „poriadne utrel hubu“.

29.05.2015 14:00
debata (24)

Zvrátenosť opozičného zlepenca však nemá hraníc. Na parlamentnej schôdzi bez zábran obhajoval záujmy talianskej spoločnosti. Poslanec Alojz Pridal z KDH akoby čítal preklad propagačného materiálu Enelu.

Nečudujem sa, veď bol členom komisie pre privatizáciu a podobne ako zvyšok kresťanských demokratov celý predaj maximálne podporoval. Motívy KDH nebudem radšej komentovať, lebo by sa ich svätosť hneď urazila. Že by to bolo v tej rekordnej odmene 960 miliónov korún pre poradcu?

Aktívny bol aj poslanec Juraj Miškov (SKOK?). Nečudujem sa, jeho reklamná firma dostala v roku 2007, teda rok po privatizácii, od Enelu zákazku. Ostatní lamentovali nad rozhodnutím mojej vlády ovládnuť obrovskú Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Vraj sme ju mali nechať Talianom v prenájme, lebo budeme platiť a pod.

Rozprava v Národnej rade potvrdila, že našej opozícii nič nehovorí význam národnoštátneho záujmu. Dokonca si myslím, že ani netuší, čo chceme, keď o ňom hovoríme. Podľa nás je národnoštátnym záujmom posilňovať pozície štátu v energetike, a nie oslabovať, ako to robili všetky pravicové vlády (predaj Slovenských elektrární, SPP, Transpetrolu, distribúcie elektriny).

Aj preto sme odkúpili naspäť Transpetrol, získali matku SPP a dosiahli plnú kontrolu nad elektrárňou v Gabčíkove. A ak to bude pre štát výhodné, pokúsime sa kúpou akcií opätovne získať väčšinu v Slovenských elektrárňach.

Vláda na žiadosť opozície zopakovala v Národnej rade fakty potvrdzujúce zvrátenosť privatizácie Slovenských elektrární. Môžeme si len domýšľať, čo viedlo vládu Mikuláša Dzurindu k predaju spomínaných 66 percent akcií, keď v roku 2002 rozhodla o predaji len 49 percent. Prečo dala ako bonus Enelu na 30 rokov Vodnú elektráreň Gabčíkovo, hoci vedela, že nemôže byť podľa medzinárodných zmlúv medzi Slovenskom a Maďarskom predmetom privatizácie?

Len na prenájme tejto elektrárne by sa talianskej spoločnosti vrátila kúpna cena za 66 percent akcií Slovenských elektrární! To je naozaj zvrátene nevýhodná privatizácia! Odpoveď možno treba hľadať v obrovskej odmene pre poradcu, ktorá sa mohla deliť.

Bolo teda v národnoštátnom záujme ukončiť predčasne tento absolútne nevýhodný prenájom a dostať najväčšiu vodnú elektráreň (vyrába 10 percent všetkej elektriny na Slovensku) pod plnú kontrolu štátu a odseknúť Enel od jej príjmov.

Orgány činné v trestnom konaní dokonca začali trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu, pretože sa krátko pred privatizáciou Slovenských elektrární vykonali úmyselné účtovné operácie, ktoré znížili ich hodnotu o neuveriteľných 12 miliárd Sk! To malo vplyv na kúpnu cenu pri privatizácii.

Podozrenia vyvoláva aj fakt, že elektrárne boli celý čas v zisku a až dva posledné roky pred privatizáciou išli do straty. Jednoducho, robilo sa všetko pre to, aby kúpna cena nestúpala, ale klesala.

Pravda o privatizácii Slovenských elektrární je obludná. Ale ako hovorí predseda KDH Ján Figeľ, pravda oslobodzuje. Najmä v tom, že tí, čo dnes o sebe hovoria, že sú čistí a morálni, ktorí kriminalizujú vládu (iný program totiž nemajú), sú zasvinení až po uši.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské elektrárne #privatizácia