O nič menej nie je hanebné a slaboduché, keď históriu prekrúcajú ruskí propagandisti. Tentoraz na náš úkor a iba preto, aby takto pomáhali dnešnej politike svojej vlády voči Európe a Západu. Proti prekrúcaniu histórie, aké si na margo invázie Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 dovolila tento mesiac ruská štátna televízia Rossija 1, sa musíme ohradiť.
Jej dokument o dejinách Varšavskej zmluvy sa pri zmienke o Pražskej jari roku 1968 hemží výrazmi fašisti či bývalí esesáci. Opäť sa vynárajú lži o tom, ako sa vraj vtedy NATO chystalo vtrhnúť do Československa. To všetko podporené „spomienkami“ vtedajších sovietskych vojakov na to, ako po nich v centre Prahy strieľali kontrarevolucionári („fašisti, kolaboranti, esesáci“…) z guľometov a ručných zbraní.
Pre takto hrubozrnnú lživú propagandu proti československému pokusu o poľudštenie stalinistického režimu bolo príznačné, že do éteru sa dostávala nanajvýš ak rok po okupácii. Už husákovskí normalizátori sa po svojom nástupe na rozdiel od sovietskych propagandistov aspoň trochu snažili odhadovať, koľko sa ešte dá klamať a koľko klamstva by už príliš bilo do očí. Skazky o tajných skladoch zbraní a o zúrivom „kontrarevolučnom“ odpore za pomoci guľometov pomaly ustupovali do úzadia a zo slovníka normalizátorov sa vytrácali ako dobové artefakty a nepodarky, od ktorých sa síce nemôžete úplne dištancovať, ale radšej sa nimi ani veľmi nechválite.
Prečo sa ruská štátna televízia, ktorá neurobí nič, čo by bolo otvorene proti záujmom Kremľa, vracia k takejto nechutnej propagande z čias „Sojuzu“? Invázia Varšavskej zmluvy, od ktorej sa, mimochodom, jeden po druhom dištancovali Michail Gorbačov, Boris Jeľcin aj Vladimír Putin, sa skrátka opäť hodí do krámu ako rozprávka o ruskom vojakovi, ktorý je predurčený čeliť so zbraňou v ruke fašizmu. Či ide o fašizmus alebo „fašizmus“, je v krivom zrkadle propagandy úplne jedno.
Nejde primárne o nás. Ide o to, aby ruský divák aj na našom príklade (akokoľvek lživom) videl, že fašisti sú skrátka všetci, kto sa kedy dostane s Ruskom a Rusmi do sporu. Československí obrodní komunisti vedno s generálnym štábom NATO, Európska únia rovnako ako ukrajinská vláda… Ide tiež o to, aby ruský divák nespochybňoval silnejúcu militarizáciu svojej vlasti a jej pohŕdanie individuálnymi slobodami. Aby sa v ňom miešali pocity všeobecného ohrozenia s pocitmi morálnej nadradenosti nad všetkými ostatnými. Inými slovami, aby svoju pozornosť venoval hrozbe fašizmu či „fašizmu“ všade inde, len nie u seba doma. Nejde primárne o nás, ale akurát na našich chrbtoch tu niekto rúbe drevo. Bolo by preto užitočné, aby si to od ruskej štátnej televízie nahlas vyprosil niekto od nás. Niekto, koho nebudú môcť ignorovať.