Prekvapiť môže iba to, že práve táto časť opozície nedokázala ustrážiť konzistentnosť svojich postojov tesne po oznámení balíčka. To už ani „staré páky“ z KDH či Mostu-Híd nedokážu dovidieť za najbližší roh, aby si potom nemuseli šliapať po jazykoch?
Samozrejme, že opatrenia z balíčka zostanú minimálne v hrubých obrysoch zachované aj po voľbách. A nie je to len preto, lebo Robert Fico je politik, ktorý keď niečo urobí, dokáže to voličom „predať“ ako momentálne nikto iný u nás. Nie je to len preto, lebo populárne opatrenia jednej vlády nie je populárne druhou vládou rušiť. Je to aj preto, lebo tie opatrenia jednoducho nie sú také nehospodárne, nemorálne či nesystémové, za aké ich opozícia promptne označila v prvom ošiali po ich oznámení.
Analytici majú tiež pravdu, keď hovoria, že Fico zobral opozícii vietor z plachiet, keď medzi opatrenia zahrnul aj niektoré jej vlastné zámery. V konečnom dôsledku je totiž ľuďom úplne jedno, kto kedy po prvý raz vyslovil nejaký nápad. Napríklad ten, aby sa daň z pridanej hodnoty odvádzala štátu až po uhradení faktúry. Je to úplne logická vec, ktorú zo záhadných dôvodov dosiaľ nikto nepretavil do zákona. Na čo doplatili okrem iných aj malí veritelia Váhostavu, ktorí mali odviesť DPH z faktúr, za ktoré ešte od stavebného giganta nevideli ani cent.
Rovnako je to s ideou minimálneho dôchodku, o ktorej tvrdí KDH, že bola ich zámerom ešte v predchádzajúcej vláde. Zámery sú jedna vec, hotové zmeny sú vec druhá. V KDH tomu musia rozumieť, keďže sa roky rokúce márne dohadovali s dzurindovcami o to, koho nápadom bola napríklad rovná daň (či by sa o to isté škriepili s rovnakou vervou ešte aj dnes, je iná vec).
V každom prípade, pred voľbami budú kresťanskí demokrati sotva Ficovi vyhadzovať na oči, že zaviedol minimálny dôchodok či lepšie pravidlá pri platbe DPH. Z podobných dôvodov budú môcť sotva proti balíčkom burácať napríklad aj v Moste-Híd. Nehovoriac už o opatreniach typu podpora podnikania v znevýhodnených regiónoch. Čo také zásadné možno proti tomu povedať? Vzhľadom na univerzálnu povahu väčšiny zmien, v niektorých prípadoch možno aj na autorstvo, opatrenia Smeru sa sotva budú rušiť, aj keby Smer po ďalších voľbách nevládol. Samozrejme, len ak by jadrom takej nesmeráckej vlády neboli napríklad géniovia z okruhu Richarda Sulíka. V takom prípade by však osud balíčkov rozhodne nebol naším jediným a ani zďaleka naším najväčším problémom.
Summa summarum, nie je nič čudné na tom, keď Béla Bugár alebo politici z KDH nenachádzajú medzi opatreniami balíčkov Smeru také, o ktorom by si vyložene trúfali povedať, že by ho zrušili. Prekvapujúce skôr bolo, na akú infantilnú vlnu naskočili tesne po ich zverejnení. Akoby sa boli už vnútorne zmierili s tým, že vládnuť nebudú, a tak môžu čokoľvek pokrčiť a zahodiť do koša aj bez bližšieho preskúmania.