Andrej Kiska ako podnikateľ používal na cesty bežne súkromné lietadlo. Pri tomto zvyku aj zotrval. Vládnym špeciálom lieta za rodinou do Popradu s takou samozrejmosťou, akoby ani nepostrehol, že sa medzitým stal prezidentom, ktorý je verejným činiteľom zodpovedným za nakladania s verejnými zdrojmi.
Chybné rozhodnutie nepresťahovať do hlavného mesta aj svoju rodinu neprináša iba diplomatické faux pas, keď na oficiálnych stretnutiach absentuje jeho manželka, ale vracia sa mu ako bumerang aj inak.
Prezident, ktorý si založil imidž na tom, že je filantrop pomáhajúci ľuďom, pôsobí nedôveryhodne, ak sa na jednej strane veľkoryso vzdá svojho platu, ale zároveň sa potichu necháva vyvážať vládnym špeciálom, čo stojí štátnu pokladnicu niekoľkonásobne viac. A úplne neprijateľné je, ak si urobí súkromný výlet na hokej do Ostravy.
To, že v používaní vládneho lietadla na súkromné cesty nevidí žiadny problém, iba ukazuje, akým spôsobom uvažuje. Čo však môžeme čakať od človeka, ktorý sa náhle ocitol v politike vďaka svojim peniazom a skutočnosti, že bol jedinou alternatívou voči súčasnej moci?
Opäť sa len potvrdzuje, že schopnosť sebareflexie je u našich politikov veľmi zriedkavý jav a Kiska v tomto smere nie je výnimkou.