Podľa spoločného stanoviska ministrov vnútra oboch štátov by bolo žiaduce, keby na európskej úrovni prebehla „detailná diskusia, ktorou by sa dosiahla rovnováha zodpovednosti a solidarity“.
Ak by ten, kto vymyslel kvóty, zodpovednosť a solidaritu nechal čisto na štátoch samotných, celý jeden európsky región by sa tváril, že o ničom nevie – ten náš.
Politici strednej a východnej Európy by sa však nemali začať predčasne radovať. Nemecko ani Francúzsko totiž nespochybňujú potrebu rozložiť starostlivosť o utečencov na všetky členské krajiny únie. Navyše, tieto štáty patria k tým, v ktorých žije v rámci kontinentálnej Európy najviac prisťahovalcov z Afriky a Blízkeho východu.
Nemecké úrady zaznamenali vlani 200-tisíc nových žiadateľov o azyl. Najviac zo Sýrie, nasledovali Srbsko, Eritrea a Afganistan. Z tohto obrovského počtu asi 28-tisíc pochádza z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné, a preto ich žiadosti automaticky zamietli. V prvej inštancii Nemecko zatiaľ odsúhlasilo viac ako 40-tisíc žiadostí, po odvolaniach pribudlo ďalších asi 7-tisíc.
Bez toho, aby sme Nemcom či Francúzom dávali za pravdu, môžeme skonštatovať, že určite to nie sme my, kto by im mal dávať lekcie zo zodpovednosti a solidarity. Argumentácia našich politikov je prinajlepšom smiešna, v horších prípadoch jednoducho nechutná.
Naši vládni činitelia vajatajú o hrozbe terorizmu. Zabúdajú pritom dodať, že eliminovanie hrozby terorizmu je tak či onak vecou celej Európy a spolupráce bezpečnostných síl všetkých štátov. Navyše Robertovi Kaliňákovi môžeme uštipačne pripomenúť, ako chrabro prijal v našom mene väzňov z Guantánama, o ktorých potom nik nevedel, kde sú a čo robia, a za ktorých dostal metál od viceprezidenta Joe Bidena. Aby sme si rozumeli, problém nie je v tom, že ich prijal. Problém je v tom, ak teraz mudruje o terorizme v súvislosti s tými pár stovkami nešťastníkov utekajúcich pred Islamským štátom a občianskou vojnou, ktorí by k nám mali prísť podľa kvót. Reči, podľa ktorých kvóty môžu vyvolať nárast extrémizmu a xenofóbie, sú smiešne. Ak by mal príchod pár desiatok sýrskych rodín vyburcovať u nás extrémizmus, potom by to s nami bolo také biedne, až škoda hovoriť. Okrem toho, načo sú nám vplyvní a populárni neextrémistickí a nexenofóbni politici, keď sa boja svojim voličom vysvetľovať, čo je to zodpovednosť a solidarita?
Ohňostrojom primitívneho populizmu v podaní Richarda Sulíka je škoda zaoberať sa bližšie. Povedzme len, že jeho argumentácia na túto tému živo dokladá, že na Slovensku sa za liberála môže vyhlásiť naozaj ktokoľvek. Aj protofašista.
Ak sú kvóty „nešťastným riešením“, potom nech slovenskí (českí, maďarskí…) politici povedia, čo považujú za šťastné riešenie. Nechať státisíce utečencov na krku Taliansku a Grécku ako „spravodlivú odplatu“ za to, že oni majú more a my nie? Žiaľ, ten, kto vymyslel kvóty, vedel dobre, čo robí. Ak by zodpovednosť a solidaritu nechal čisto na štátoch samotných, celý jeden európsky región by sa tváril, že o ničom nevie – ten náš.