Katastrofa za rohom

Grécko oznámilo Medzinárodnému menovému fondu, že splátku dlhu, ktorú malo uzavrieť včera, odkladá spolu s ostatnými júnovými splátkami na koniec mesiaca. K 30. júnu tak vyplatí MMF naraz jeden a pol miliardy eur.

05.06.2015 22:00
debata (3)

O podobnej správe sa od nástupu Syrizy do vlády hovorí ako o ohlásení gréckeho, v druhom slede možno dokonca aj celoeurópskeho, armagedonu. Len čo Grécko prestane byť schopné splácať dlhy, otvorí sa cesta k jeho krachu a vystúpeniu (vyhnaniu?) z eurozóny, pripomínajú počas celých tých piatich mesiacov všemožní analytici.

Syriza odmieta zvýšiť DPH na elektrinu, okresať dávky pre dôchodcov v hmotnej núdzi či dôchodky všeobecne.

ko sa ukázalo, správa prišla (Grécko de facto oznamuje, že teraz nemôže zaplatiť), a armagedon nenastal. Gréci plánujú ďalšie schôdzky s veriteľmi, veritelia sa netvária zvlášť znepokojene, v Grécku nevidno žiadne známky paniky, ktorá by vyvolala masový odliv peňazí z bánk do zahraničia. Na európskych i svetových burzách a finančných trhoch sa v súvislosti s touto správou objavilo menšie zakolísanie, ale zatiaľ nič svetoborné. Ako je to možné?

Možné je to z dvoch dôvodov. Obidva súvisia s tým, že investori aj veritelia oznam vlády v Aténach „pochopili“. Prvou možnosťou je to, že Gréci – ktorí tvrdia, že peniaze na vyplatenie splátky majú – skrátka potrebujú preskupiť platby na koniec júna z technických príčin. Nezabúdajme, že splácanie dlhov nie je jedinou starosťou ani dôvodom existencie gréckej vlády.

Okrem neho má ešte stále na starosti chod štátu, vyplácanie penzií či výplat a podobne. Je síce pravda, že podobný krok urobila naposledy Zambia v 80. rokoch, ako to teraz všetci s chuťou pripomínajú, lenže pravidlá pôžičiek MMF takýto technický krok umožňujú. Členské štáty môžu žiadať o zlúčenie viacerých splátok istiny (nie úrokov), ktoré sú splatné v jednom kalendárnom mesiaci.

Druhým dôvodom, o ktorom sa v tejto súvislosti hovorí, môže byť taktizovanie gréckej vlády. Podľa tohto videnia by sa Gréci takto pokúšali staviť všetko na jednu kartu. Spojenie termínu, dokedy majú veritelia uvoľniť alebo zamietnuť ďalšiu tranžu pôžičky pre zadlžené Grécko, s termínom, ku ktorému bude mať zaplatiť ďalšiu, čo najväčšiu, časť svojich dlhov, zabezpečuje, že tá karta bude zrejme najsilnejšia.

Veritelia od Atén požadujú rozpočtový prírastok jedného percenta HDP tento rok a dvoch percent v budúcom. Gréci navrhujú 0,8 percenta tento a 1,5 percenta v budúcom roku. Na čom sa nezhodnú, je cesta, ako k uvedeným číslam dôjsť.

Syriza odmieta napríklad zvýšiť DPH na elektrinu, okresať dávky pre dôchodcov v hmotnej núdzi či dôchodky všeobecne. Čo je zaujímavé, aj opozícia ústami bývalého premiéra Antonisa Samarasa vníma podmienky veriteľov ešte tvrdšie ako tie, ktorým čelila jeho vláda.

Starosti by nám nemali robiť súčasné splátkové manévre, ale blížiaci sa termín uvoľnenia či zastavenia ďalšej pomoci. Ak môže byť niečo spúšťačom katastrofy, tak práve toto rozhodnutie Európskej komisie, MMF a Svetovej banky.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #MMF #Medzinárodný menový fond (MMF) #splátky