Helénska republika tak dokázala absorbovať viac dlhu ako predtým, navyše za výhodných úrokových podmienok oproti stavu, keď v nej ešte platila drachma a úroky boli oveľa vyššie.
Enormné financovanie vojenského arzenálu však napriek tomu narazilo na hranice únosnosti. Atény si boli vedomé, že ich deficity bude EÚ dlhodobo tolerovať bez prijímania sankcií za porušovanie stanovených mantinelov. Krajina pod Olympom štedro udržiavala sociálny zmier rozšafnými platmi a prezamestnanosťou vo verejnom sektore, čo sa odrazilo v čoraz vyššom zadlžovaní.
Na gréckych dlhopisoch si v uplynulých rokoch vylámali zuby mnohí súkromní veritelia v naivnej predstave, že štát eurozóny predsa nemôže zbankrotovať. Opak bol pravdou. Zostrihanie dlhov podobné reštrukturalizácii firiem, pri ktorých veritelia prídu o podstatnú časť svojich pohľadávok, boli bolestivým precitnutím do reality.
Grécko je dnes umelo udržiavané v eurozóne, pričom na jeho záchranu sa krajiny EÚ už nechcú viac skladať záchrannými balíčkami ani naťahovaním splátkových kalendárov dlžníkovi. V tejto súvislosti sa vynárajú rôzne scenáre, ako by Grécko čo najjednoduchšie opustilo euro a nahradilo ho vlastnou menou.
V médiách sa už objavili obrázky údajne nových drachiem. Tie by sa hneď po ich zavedení oproti euru znehodnotili natoľko, že by znížili ešte viac ako dnes platy, mzdy a dôchodky vyplácané štátom.
Bývalý nemecký šéf ekonómov Deutsche Bank Thomas Mayer vidí riešenie v zavedení štátnych dlhových poukážok, ktoré by sme mohli inak nazvať aj štátovkami. Tie by zneli na euro, pričom by dostali do vienka pomenovanie „geuro“. Takýmto gréckym eurom by vyplácali zamestnancovi platených štátnym a verejným sektorom. V praxi by išlo o paralelnú menu, akú poznajú napríklad na Kube, kde platí okrem starej meny aj konvertibilné peso.
Cenovky v obchodoch by sa museli po novom dočasne uvádzať v oboch menách, pretože ceny v geure by sa prispôsobili ponuke a dopytu. To znamená, že ľudia by si za peniaze vyplácané štátom kúpili výrazne menej ako doteraz. Koniec koncov devalváciu meny, dokonca trojnásobnú a veľmi drastickú, sme za zažili aj v Československu po novembri 1989.
Pokiaľ Grécko pred troma dekádami malo kurz v prepočte na dnešné euro asi 62 drachiem, prepočet tejto meny na eurá v roku 2001 sa uskutočnil pri kurze 340,75 drachmy. Historické skúsenosti ukazujú, že Grécko nemôže mať pevnú menu, pretože nedokáže držať na uzde svoje verejné financie.
Dlžobné poukážky štátu by boli alternatívou dočasného riešenia, kedy by sa prijímali v nominálnej hodnote iba za platby, ktoré požaduje od občanov či firiem štát. Ako však postupovať s bankovými vkladmi v eurách v podmienkach paralelnej meny, sa zatiaľ nik neodvážil ani len hádať.