Barbarstvo? Tmárstvo? Áno, a ešte sto iných odsúdeniahodných vecí. Prvú dávku bičovania (päťdesiat rán týždenne, každý piatok až do konečnej tisícky – ak sa jej dožije) Badáví vytrpel už v januári. Potom bol trest prerušený a vrátený na preskúmanie. Po nedeli trest potvrdila miestna najvyššia súdna autorita a Saudi vyslovujú „údiv a nevôľu“ nad tým, aký ohlas vyvolal vo svete.
Čo dodať? Obvyklú tirádu o náboženských zaslepencoch, o zaostalom svete ovládanom predsudkami a o potrebe jeho sekularizácie?
Lenže tu nie je reč o negramotných pastieroch kôz a dedinských imámoch, čo sa boja sveta, o ktorom dohromady nič nevedia. Reč je o ultrabohatej aristokracii, ktorá si lieta okolo zemegule v súkromných lietadlách, dvere má otvorené v každom diplomatickom salóne a jej detičky študujú na najprestížnejších svetových univerzitách. Ak práve nerozhadzujú majetky niekde v monackých kasínach, pravdaže.
Reč je o aristokracii, ktorej sa s podlízavými úsmevmi klaňajú svetoví lídri. Lídri, čo ronia krokodílie slzy vždy, keď si Alah konečne povolá niektorého z „princov“ či „kráľov“, a posielajú (aj v našom mene) trápne kondolencie hovoriace o tom, akého veľkého a múdreho priateľa sme vraj stratili.
Pätnásť z devätnástich útočníkov jedenásteho septembra boli občanmi Saudskej Arábie. Nehovoriac o váženom rode bin Ládinovcov, z ktorého pochádzal istý Usáma. No iste, to boli zhnité jablká. Akurát, že z toho púštneho sadu pochádza toho zhnitého ovocia akosi priveľa. Navyše ani jeden z nich nemal doma problém, ani jednému z nich nehrozilo väzenie či bičovanie.
Je akosi ľahké byť teroristom a zároveň konformným občanom tohto kráľovstva. Väzenie či smrť postupným ubitím vám tam hrozia oveľa skôr, ak sú hodnoty, ktoré vyznávate, antitézou fundamentalizmu a nenávisti. Ako napríklad hodnoty Raífa Badávího.
Barbarstvo a tmárstvo sú len jednou polovicou problému. Druhou polovicou sme my sami. Sami sme si – spoločne, hoci ešte rozdelení železnou oponou – v Afganistane postavili základy budúceho Beslanu či 11.¤septembra. Západ a Východ sa pretláčali o Egypt, Sýriu, Irán, Irak, Líbyu, podporujúc a dotujúc raz tých, raz oných. Rozbili sme Irak a dnes nás desia bývalí baasistickí dôstojníci v službách tzv. islamského štátu. No a po celý ten čas sme si predchádzali Saudov a ich ropou živený stredovek.
Tie hrôzy sú – možno nielen, ale určite aj – plody našej dvojtvárnosti a zištnosti. Ešte aj teraz gro nášho rozhorčenia zaobstarávajú aktivisti. Naši politici sa nezmôžu na viac, ako na ten chudorľavý protest, ktorý kvôli Badávímu do Saudskej Arábie poslala diplomatická služba Európskej únie. Protestujeme v ňom vlastne iba proti telesnému trestu, akoby desať rokov väzenia za internetový blog bolo v poriadku.