Napr. znečistenie ovzdušia, najmä prach v mestách, predstavuje veľký problém, preto sa pravidelne monitorujú prachové častice menšie ako 10 mikrometrov (PM10) aj jemný prach (PM2.5).
Od nich však existujú ešte menšie ultrajemné prachové častice, ktoré sú voľným okom neviditeľné. Na Slovensku sa však tieto nanočastice menšie ako desatina mikrometra (PM0,1) bežne nemerajú a preto u nás na ne neexistujú ani normy. A práve tieto malilinké častice sú veľkým zabijakom – môžu prenikať hlboko do pľúc, ďalej do krvi a spôsobiť vážne srdcovo-cievne ochorenia.
Zdrojom tohto znečistenia sú predovšetkým staršie modely áut s dieselovým pohonom, ktoré nemajú tzv. filtre pevných častíc. Vzhľadom na náš laxný postoj k životnému prostrediu ani neprekvapí, že na internete v rámci tzv. chiptuningu (vylepšovania motora) bežne ponúkajú odstránenie týchto filtrov z áut, ktoré ich už majú. Takto upravené síce spotrebujú o niečo menej paliva, lenže oveľa viac znečisťujú ovzdušie.
V západnej Európe idú presne opačným smerom – viacero dopravných podnikov pristúpilo dodatočne k montáži filtrov pevných častíc do mestských autobusov.
Prečo tí istí politici, ktorí bojujúci napríklad proti cigaretám, rovnako nahlas neprotestujú aj proti nezodpovedným vodičom? Prečo nemáme v hlavnom mesto tzv. nízkoemisnú zónu, čo je na Západe už úplne bežná vec? Jeden smrad nám prekáža a ten druhý nie?