Je suis Winnetou!

Winnetoua som nečítala, videla som ho v kine a vždy, keď ho dávali, aj v televízii. Všetky sme ho mali na stene alebo za priesvitným obalom žiackej knižky.

10.06.2015 13:00
debata (4)

Ribanna bola slabá náplasť, všetci sme chceli byť na karnevale za Winnetoua. Len sa to tam tými Winnetouami hemžilo. V modranskom kine sme ho videli všetci niekoľkokrát, a keď sa blížil záver filmu, aj tí najväčší bitkári a frajeri so slzami v očiach kričali.

„Nechoď tam, Winnetou, zabijú ťa!“ kričali Vlado Ružička s Vladom Mesíkom. Kričali aj Boďo a Ičo Hemžalovci, všetky dievčatá si zakrývali oči.

Neverila som mame, že to nie je naozaj, že to je film, plakala som, že zomrel. Aby som uverila, šla som do kina aj na druhý deň. Opäť som prišla s plačom. Do minulej soboty náš Winnetou žil. Náš Boris čítal mayovky do noci a potom skoro ráno predtým, ako šiel do školy. Večer čítaval s baterkou pod perinou, ráno potichu.

Ja som Winnetoua nečítala. Na karnevale som nikdy nebola zaňho prevlečená a nepoznala som všetky indiánske kmene, ale z času na čas sme sa s mojou najlepšou kamarátkou pokrvne spriaznili ako Old Shatterhand a Winnetou, alebo sme niekoho vzadu v parku pri kultúrnom dome priviazali o strom a mučili, inokedy niekto mučil nás. Potom vybehol starý pán Švoch s metlou a utekali sme všetci, aj dobrí, aj zlí.

Moja kamarátka bola na karnevale za Winnetoua! Všetky modranské kohúty mali pred karnevalmi vypĺznuté zadky. Z ich peria sa robili čelenky. Občas si Indiána zahral Gojko Mitic. Ten sa skoro nikomu nepáčil.

Pre Winnetoua som sa prihlásila v škole k Janečkovi na mandolínu. Spievali sme pesničku: „Biely mustang, čierne vlasy, puška striebrom obitá, čo sa na prérii stalo, všetko stopa prečíta. Medzi červenými bratmi zvadu rieši múdro hneď, pozná luk a pozná šípy, radšej fajčí kalumet.“

Vystupovali sme s tým mandolínovým súborom na vianočnej besiedke. Ja som bola dirigentka. Chalani, čo nespievali s nami a na mandolíne nehrali, vyrušovali a pod oknom vykrikovali: „Prší, prší, len sa leje, Winnetou sa z okna smeje a Ribanna za rohem, napcháva sa tvarohem.“ Alebo: „Ikakakají, Indiáni cikají, len Winnetou neciká, lebo nemá čvirika.“

Všetci sme chceli byť dobrí ako on. Niekomu pomôcť, niekoho zachrániť, biť sa za spravodlivosť, prípadne niekoho mučiť alebo oskalpovať…

Pracujem v knižnici, a preto viem, že niektorí tatkovia sa dodnes k Winnetouovi vracajú, ba že ho ponúkajú svojim synom či dcéram. Na Karla Maya mám slabosť, aj keď som ho nečítala. Vravela som dcére, že my sme nepozerali Harryho Pottera, ale keď som bola malá, takmer všetci čítali Winnetoua. Ešte aj naša babička Jolanka, aby sa o tej knižke mohla zhovárať s mojimi bratrancami.

Myslela som si, že bodka za detstvom bola návšteva rodného domu Karla Maya neďaleko Chemnitzu. V sobotu večer som si film po stýkrát pozerala a v nedeľu ráno som sa dočítala, že náš Winnetou zomrel, ale teraz už naozaj. Všetci tvoji slovenskí Winnetouovia aj Ribanny plačú, krásny Winnetou, francúzsky herec Pierre Brice.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Pierre Brice #Winnetou