Má to fatálne následky pre prezidenta Recepa Tayipa Erdogana, ktorý chcel v krajine zaviesť prezidentský systém „a la Turka“ s mocou vo svojich rukách, kvôli čomu by sa musela zmeniť ústava. Keďže AKP nezískala potrebných 376 hlasov z 550, alebo aspoň 330 na vyhlásenie referenda, Erdogan je v šoku.
Zodpovednosť za to nesie prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP) na čele s predsedom Selahattinom Demirtašom a spolupredsedníčkou Figen Yüksekdagovou. Je iróniou osudu, že HDP, ktorej predchodkyne boli označované ako separatistické a pre ich údajnú blízkosť k zakázanej Kurdskej strane pracujúcich (PKK) tiež postavili mimo zákona, sa stala rozhodujúcim jazýčkom na vážkach historických volieb a záchrankyňou demokracie v krajine.
Zisk 13 percent hlasov pre Ľudovodemokratickú stranu je historickým víťazstvom Kurdov a všetkých zástancov demokracie.
by sa Kurdom po puči v roku 1980 obmedzil prístup do parlamentu, posunulo sa kvórum na 10 percent. Obišli ho tak, že do volieb posielali nezávislých politických kandidátov a až po ich zvolení sa v parlamente spojili do kurdskej frakcie. Prvý, ktorý sa k tejto hranici „nebezpečne" priblížil, bol vlani Demirtaš, 42-ročný právnik, obhajca ľudských práv a jeden z najtalentovanejších politikov v Turecku, ktorého denník Guardian označil za „kurdského Obamu“.
Narodil sa vo východnej Anatólii a vyrastal v chudobnej rodine, pričom jeho brat Nurettin si odsedel 10 rokov vo väzení za členstvo v PKK. O jeho vstupe do politiky rozhodol zážitok, o ktorom Demirtaš povedal, že z neho urobil iného človeka. Bol na pohrebe zavraždeného kurdského politika, ktorý napadla polícia a zastrelila niekoľkých účastníkov.
„Vtedy som sa rozhodol študovať právo. Priznám sa, rátal som s tým, že väčšinu svojho života presedím vo väzení. Kto v Turecku bojuje za ľudské práva a vyriešenie kurdskej otázky, ten musí byť pripravený zaplatiť vysokú cenu!"
HDP sa vo voľbách stala zhromaždiskom intelektuálov a akademikov, žiadajúcich rovnoprávnosť, demokraciu a bojujúcich proti utláčaniu etnických, náboženských a iných menšín – Arménov, Grékov, Jezídov, alevitov, sunnitov, kresťanov aj LGBT ľudí.
Predvolebný boj sprevádzala vlna násilia, bombové útoky, niekoľko mŕtvych a stovky zranených, najväčšou mierou v radoch HDP, ktorú Erdogan vyhlásil za „štátneho nepriateľa“! Cestoval po krajine a verboval za AKP, bez škrupúľ porušoval ústavu, zaväzujúcu ho ako prezidenta k nestrannosti. Teraz s ním Turci zúčtovali. Takmer 60 percent proti nemu je zdrvujúca porážka, vzhľadom na jeho ambície.
Zisk 13 percent hlasov pre Ľudovodemokratickú stranu je historickým víťazstvom Kurdov a všetkých zástancov demokracie. Otázka však znie: Ako ďalej, Turecko? Na ňu dnes nepozná nik odpoveď. Možností je niekoľko. Jedna, s ktorou sa hneď vytasil Erdogan, je vytvorenie menšinovej vlády AKP so súhlasom všetkých troch opozičných strán. Druhá – najmenej reálna – koalícia opozičných strán. Ultrapravicová, nacionalistická MHP už dopredu vylúčila spoluprácu s HDP kvôli mierovému procesu s PKK, ktorý zásadne odmieta.
Tretia: koalícia jednej zo strán s AKP. Tá nepripadá do úvahy pre HDP a MHP, ako ani pre republikánsku stranu kemalistov CHP. A posledný variant? Ak sa do 45 dní nevytvorí vláda, prezident môže vyhlásiť nové voľby. A na to radšej ani nemyslieť!