Sme spokojní, keď svieti slnko, lebo sa dá kúpať, nevieme sa dočkať snehu na horách, lebo sa môžeme lyžovať. Menej si všímame dôsledky počasia na produkciu potravín. Badáme, že klíma sa mení, ale v obchodoch sú predsa plné regály.
Globálne zmeny počasia najviac doliehajú na poľnohospodárstvo, ale aj lesné a vodné hospodárstvo. Dôsledkom oteplenia je vysychanie krajiny. Najviac ho pociťuje juh Slovenska, kde sú najúrodnejšie pôdy. Podunajská nížina, ale aj Trnavská tabuľa, kedysi spoľahlivé obilnice, začínajú trpieť nedostatkom prírodných zrážok.
Práve tieto územia boli spolu s Východoslovenskou nížinou najlepšie vybavené závlahami a sieťou odvodňovacích kanálov. Štát, teda my, do nich investoval v starej mene 60 miliárd korún. Dnes z rozsiahleho závlahového hospodárstva vybudovaného na ploche 320-tisíc hektárov zostalo torzo, keď sa zavlažujú plodiny len na zhruba stotisíc hektároch.
Raz ktosi poznamenal, že zo Slovenska sa stal Izrael. Mal na mysli to, že obe krajiny skvele využili svoj inžiniersky rozum na dosiahnutie sebestačnosti. V Izraeli sú bezpodmienečnou podmienkou potravinovej bezpečnosti závlahy. Čas, keď sa nimi stanú aj na Slovensku, už prichádza. Do roku sa 2020 sa plánuje investovať do melioračnej sústavy okolo sto miliónov eur. Kriesime nebožtíka, ratujeme, čo sa dá.
Teraz s odstupom času vidno, ako sa premárnili uplynulé roky.