U koho je loptička?

Loptička je teraz na strane veriteľov, oznámil grécky premiér Alexis Tsipras po tom, čo predstavitelia krajín eurozóny (takmer) schválili jeho posledný návrh na vyriešenie päťmesačného patu v rokovaniach. Ktovie. Veritelia môžu byť spokojní, otázka je, či budú spokojní Gréci. Prvé reakcie zvnútra Tsiprasovej Syrizy napovedajú skôr opak.

23.06.2015 22:00
Alexis Tsipras Foto: ,
Grécky premiér Alexis Tsipras
debata (10)

Grécka vláda pripustila napríklad predlžovanie veku odchodu do dôchodku, postupne až do 67 rokov. Súčasťou jej návrhu je i to, že bude obmedzovať využívanie predčasného dôchodku. Tsipras sľúbil, že najvyššia sadzba DPH, 23 percent, sa začne uplatňovať na väčšinu tovarov a služieb. Zvýšiť sa majú aj odvody pre penzistov.

Niektoré zo sľúbených zmien boli dosiaľ nepredstaviteľné. Takými však zostávajú naďalej, najmenej pre časť Syrizy. Ak sa má všetko z toho, čo Tsipras sľúbil veriteľom, splniť, Tsiprasova vláda nemôže obísť národný parlament.

„Môj osobný názor je, že tieto opatrenia (navrhované vládou) nikdy nemôžu byť odhlasované, pretože sú extrémne a antisociálne. Verím, že tento balíček, ktorý máte v rukách, nakoniec nepríde do gréckeho parlamentu,“ citovali médiá v utorok Alexisa Mitropulosa zo Syrizy. Ten balíček ,samozrejme, do parlamentu prísť môže, no za splnenia jednej z dvoch podmienok.

Bude dobré, ak sa Grexit napokon podarí odvrátiť. Netešme sa však príliš.
Peter Javůrek, komentátor

Ťažšou z nich bude pre Tsiprasa presvedčiť vlastnú stranu, že balíček je menším zlom v porovnaní s možnými následkami jeho neschválenia. O čosi ľahšou by bolo obísť oponentov v strane a balíček pretlačiť bez nich. Je však zrejmé, že by to mohlo znamenať začiatok Tsiprasovho politického konca.

Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker chce mať dohodu na stole do konca týždňa. Pochopiteľne. Čas tlačí a vôbec nie je isté, na čej strane tá loptička vlastne je. Dohoda s veriteľmi má Tsiprasovi poslúžiť pri presviedčaní svojich vlastných ľudí, že inej cesty nebolo. Premiér môže pritom využiť aj fakt, že väčšina Grékov odchod z eurozóny (spojený so štátnym bankrotom) za schodnú cestu nepovažuje.

A bolo inej cesty? To už nie je otázka len pre Grékov, ale aj pre celý zvyšok Európy. Škoda, že si ju, až na nepočetné výnimky, nikto seriózne nekladie. Nekladú si ju Nemci, ktorí sú vraj unavení z toho, že majú stále siahať do vlastných peňaženiek v mene záchrany Grécka. Nekladú si ju väčšinou ani obyvatelia iných krajín, masírovaní médiami a vlastnými politikmi, do onemenia opakujúcimi frázy o zodpovednom šetrení. Akoby Gréci za posledných pár rokov kvôli drakonickým podmienkam veriteľov sami na sebe nešetrili desaťkrát viac, ako sa priemernému Európanovi môže čo i len prisniť!

Bude dobré, ak sa grexit napokon podarí odvrátiť. Netešme sa však príliš. Ak si to odskáču tí, čo sa o problém nijako nezaslúžili, naša ľahkovážna radosť z vyriešenia „kauzy Grécka“ sa môže stať ďalším bumerangom, ktorý sa raz vráti aj na naše hlavy. Obyčajní Európania totiž nie sú nijakí veritelia. Len potenciálne obete kríz, ktoré nespôsobili.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna #Alexis Tsipras