Keďže žiadosť o podporu financovania odstraňovania čiernych skládok predstavuje byrokratickú záťaž, dá sa očakávať, že najmä zo strany malých obcí o túto akciu nebude záujem. To naznačujú aj aktuálne údaje – tri týždne pred uzavretím prihlášok požiadalo o dotáciu iba 10 obcí, pritom envirorezort odhaduje, že na území Slovenska je sedemtisíc čiernych skládok a ekologické združenia hovoria až o desiatich tisícoch.
Druhý problém je jeho jednorazovosť – skládky sa síce odstránia, ale dá sa očakávať, že na ich mieste vzniknú čoskoro nové.
Aby sa to neopakovalo a Slovensko nevyzeralo ako jedno veľké smetisko, treba urobiť niekoľko opatrení. V prvom rade posilniť kontrolné mechanizmy. Mohlo by sa zdať, že najmä v menších obciach, kde každý každého pozná, fungujú spoločenské kontrolné mechanizmy oveľa lepšie ako vo veľkých mestách. Opak je však pravdou – vysoká previazanosť obyvateľstva je skôr príčinou neochoty tieto problémy riešiť (nedám predsa pokutu známemu, resp. čo ak mi to ľudia „spočítajú“ pri ďalších voľbách).
Našťastie nový zákon o odpadoch na toto myslel a okrem toho, že sa zvyšujú kompetencia polície, pre fyzické osoby vzrastú aj pokuty za uloženie odpadu na čiernu skládku až 10-násobne, na 1¤500 eur.
Represia však musí byť spojená aj s informačnou kampaňou – ľuďom treba stále vysvetľovať, že odpad nemôžu svojvoľne odhadzovať do prírody, a predovšetkým, že ho majú triediť. Na to im však musia byť vytvorené podmienky, lebo v mnohých obciach stále chýbajú zberné dvory a kompostoviská.