Národná rada SR vyjadruje "hlboké znepokojenie a ľútosť“ nad tragickou situáciou utečencov v oblasti Stredozemného mora.
Správne. Škoda len, že naši politici neboli znepokojení už vlani, keď Taliani márne žiadali partnerov v EÚ o adekvátnu náhradu za operáciu Mare Nostrum. V rámci nej Taliansko dávalo 9 miliónov eur mesačne na vyhľadávanie nelegálnych lodí a záchranu pasažierov. Operácia Triton so sotva tretinovým rozpočtom takou náhradou nebola, o čom svedčí práve tragický nárast počtu obetí.
NR SR "ostro odsudzuje“ zneužívanie témy silami extrémizmu. Výborne. Škoda len, že poslanci včas nepostrehli, ako extrémizmus využíva ustavične sa meniace vykrúcanie našich politikov, prečo môžeme všetko možné, len nie prichýliť žiadateľov o azyl. Raz to bolo preto, lebo si to nemôžeme dovoliť ekonomicky, potom preto, lebo môže ísť o teroristov, dnes vraj preto, lebo veď utečenci sami nechcú zostať na Slovensku.
Nuž po prvé, ak aj nechcú, čudovať sa im naozaj nemožno. Lenže po druhé, prvoradým problémom nie je to, kde chcú žiť, ale to, že utekajú pred perzekúciou ako v Eritrei, alebo pred takmer istou smrťou ako v Sýrii. Najprv riešme prvoradý problém, potom mudrujme o ďalšom.
NR SR "deklaruje“ pripravenosť Slovenska pomáhať pri riešení humanitárnej krízy, ale trvá na dobrovoľnosti… "odmieta“ zavedenie povinných kvót… "konštatuje“, že treba dbať na geografickú vyváženosť a zohľadňovať špecifiká jednotlivých štátov… "pripomína“ dôležitosť využívania existujúcich mechanizmov… "podčiarkuje“ potrebu posilnenia politiky návratov… a na záver "vyzýva“ inštitúcie EÚ na komplexné riešenie vzniknutej situácie… vrátane odstraňovania chudoby, boja proti prevádzačstvu či obchodovaniu s ľuďmi.
Úžasné. Zabúda sa tu iba na drobnosť. My sme tí, čo odmietajú existujúce návrhy riešenia bez toho, aby sme prišli s akýmkoľvek vlastným návrhom, ktorým by sa niekto mohol zaoberať. My sme tí, čo "deklarujú“ svoju bezmedznú ochotu, lenže bez toho, aby sme aspoň naznačili, AKO chceme teda pomôcť. Pomôcť tu a teraz. Taká "solidarita“ a "ochota“, ktorá si chce vyberať pre seba vhodný čas a spôsob, bude dnešným obetiam platná asi ako mŕtvemu zimník.
My sme tí, čo kašlali a kašlú na spoločné európske problémy do poslednej možnej chvíle, kým priamo nezaklopú na naše dvere. Vajatáme o kultúrnych špecifikách zoči-voči žiadosti o pomoc 700 ľuďom, pritom keby sme si ich aj rovno natrvalo vzali všetkých 40-tisíc, netvorili by zďaleka ani jedno jediné percento našej populácie. My sme tí, čo vyzývajú na komplexné a dlhodobé riešenia, aby sa nemuseli podieľať na akútnom hasení požiaru.
Národná rada, ktorá v živote neprišla s komplexným riešením ničoho, zakrýva svoj strach postaviť sa verejnej mienke a pomôcť obetiam represálií a vojen rečami o potrebe boja za mier. Smutné.