Silní severania

Optimistické reči niektorých predstaviteľov eurozóny z pondelka a utorka, podľa ktorých Alexis Tsipras a spol. vraj konečne prišli s „konštruktívnymi“ návrhmi na vyriešenie gréckej krízy, nedožili ani do druhej polovice tohto týždňa. Správanie medzinárodných veriteľov voči Grécku začína pomaly hraničiť s gangsterizmom.

25.06.2015 22:00
debata (8)

Žiaľ, európsky politický mainstream je príliš ponorený do svojich vlastných šarvátok, hier a intríg na to, aby technokratom vytýčil jasné hranice. To, že si pritom mainstreamové kádre kopú vlastný politický hrob, ich nijako netrápi.

Tsipras a jeho strana Syriza dôvodia, že cestou pre Grécko je po rokoch neúspešných škrtov skôr zvyšovanie príjmov štátu. Veritelia požadujú ďalšie a ďalšie škrty. Zvýšenie odvodov pre gréckych penzistov, s ktorým prišiel Tsipras, neuznávajú za faktické zníženie penzií. Ani záväzok obmedziť počet predčasných dôchodcov sa neráta. Na druhej strane, nárast daní je neprípustný (alebo, v reči ekonómov, ktorí sa už nič lepšie nenaučia, „neistý“ – v porovnaní s istotou okamžitých škrtov).

Tí, čo svojou babráckou politikou kdekade v Európe priviedli krajnú pravicu postupne až na prah vládnej moci, chcú obviňovať z radikalizmu Syrizu.

My máme za sebou tiež mandát našich voličov, odpovedajú Grékom lídri eurozóny. Tsipras a jeho kolegovia sa, ako v Süddeutsche Zeitung poznamenáva nemecký sociológ Jürgen Habermas, zbytočne dali zatiahnuť do takýchto hier. Podstatou je, že grécki voliči rozhodovali o sebe a o svojich predstavách, ako by sa mala ich krajina vymotať z dlhovej katastrofy. Alebo má azda Angela Merkelová rovnaký či dokonca silnejší mandát rozhodovať o Grékoch ako oni sami?

Európska centrálna banka medzitým otvára a zase zatvára svoje linky ohrozeným gréckym bankám podľa toho, ako sa aktuálne vyvíjajú rozhovory. Tak napríklad linky boli otvorené do pondelka. Potom sa opäť zavreli. Neskôr, keďže Tsipras prišiel s „konštruktívnymi“ návrhmi, ich opäť otvorili. A tak ďalej. To však už nie je menová únia, ale skôr prístup mafiánskeho pokladníka, visiaceho na perách bosovi, k trucovitému členovi gangu…

Čo je na tom všetkom úplne najhoršie, sú postoje európskeho hlavného politického prúdu. Tí, čo svojou babráckou politikou kdekade v Európe priviedli krajnú pravicu postupne až na prah vládnej moci, chcú obviňovať z radikalizmu – Syrizu? Vďaka ktorej sa, mimochodom, výrazne zmenšila hrozba nedemokratického vývoja v krízovom Grécku? Nuž dobre. Ak sa tak bojíte Syrizy, zvykajte si na Le Penovú.

Politický mainstream, ruka v ruke s mediálnym, vďačne rozohral falošnú hru na morálne a nacionálne poučenia. Nejde podľa nej o problém ekonomickej politiky, ktorej zlyhanie v prípade Grécka bije tak do očí, že raz vojde do učebníc. Ide o spor „lenivých a rozhadzovačných“ so „šporovlivými a disciplinovanými“. V nacionálnej rovine ide o Grékov verzus Germánov, o juh, ktorý má byť práve vinou nacionálnych špecifík nekompatibilný so severom.

Postoj Slovákov, ktorí sa automaticky vidia súčasťou gangu „silných severanov“, ktorých demokratický mandát v mene peňazí nikdy nikto nepokrčí a nezahodí do škarpy ako starý lístok z čistiarne, je potom čímsi, nad čím sa dá len ticho žasnúť.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna #Alexis Tsipras