Podľa počtu zúčastnených dospelých som usúdila, že aj dospeláci majú radi rozprávky. Podľa počtu bábkových divadiel, že tento druh má stále zelenú. Podľa počtu detí, že rozprávky tiež, masky tiež a farbičky na tvár tiež. Aj koláče, aj zmrzka, aj čokoláda…
Ozýval sa starodávny flašinet, ujúkali rozprávkové postavy a moja dcéra Barborka so svojou kamarátkou Agátkou celý ten sviatok, alias Rozprávkovú Modru, moderovali. Keď moderujú desaťročné dievčatá, podujatie má šmrnc. Týždeň sa učili texty. Agátka chodievala k nám akože na skúšky a obe sa svedomito pripravovali a skúšali si to.
Keď im moja sestra písala moderans, vravela som, že hádam by bolo dobré, keby iba improvizovali. Napokon sme usúdili, že sa musia pripraviť. V piatok im to išlo ako po masle. Smiali sme sa, že pustia do gatí, keď vylezú v sobotu na javisko pred obecenstvo a zistia, že žarty nabok.
O pol jednej v sobotu som priviedla rozjarenú dcéru pred kulturák do parku. Ihneď s Agátkou začali hádzať šutre do jazierka a naháňať jedna druhú. "Mali by ste sa sústrediť,” nahovárala som dievčence.
Napokon som ich nechala jašiť sa a pre istotu som odišla. O chvíľu mi volá sestra, že Barborka s Agátkou idú ako naozajstné moderátorky. Na úvod síce oznámili publiku, že sa idú vycikať, ale potom ten naučený aj improvizovaný text sypali ako z rukáva.
V nedeľu festival pokračoval v kultúrnom dome. Z mojej Barborky sa stala trpaslíčka, malá princezná s trpaslíkmi na šatách, v červenej čiapočke. Šaty sme vymysleli s kamarátkou Mariannou Fajnorkou. Ja jej hovorím Fajnovka, lebo má dobrý nos na látky a na to, čo sa páči deckám.
Šije aj medvedíky a hracie deky, ale princeznovské šaty pre malé dievčence sú také, po akých ste vždy túžili. Vybalila som ich z papiera a okamžite mi stislo srdce. Aj ja chcem také šaty! Prišlo mi ľúto, že som nikdy nemala červené dlhé šaty s trpaslíkmi a čiapočku.
Všetci máme radi hru akože… Rozprávková Modra trvala dva dni. Akože sme boli v rozprávke. Náš primátor bol akože vodník. Moja dcéra mala trpaslícku čiapočku a najkrajšie šaty na svete, včera si v nich bola po „vysvečko“.
Radostné a veselé bolo aj priestranstvo okolo kulturáku so svojou atmosférou čias dávno minulých, keď po mestách a dedinách putovali bábkové divadlá a ponúkali ľuďom trebárs zabudnutie na dennodenné starosti a trápenia, rozptýlenie a rozveselenie.
Ozval sa flašinet, potlesk a na scénu vyšiel gašparko. Taký gašparko v bábkovom divadle bol vždy pán. Dnes sa stávajú pánmi tí, čo nezabudli a vedia si pripomenúť. Dámy a páni, pozývame vás na budúci rok na festival Rozprávková Modra, aby ste videli, že my sme nezabudli, že v Modre pri jazierku v komornej atmosfére parčíka pod lipami to divadlom naozaj žije.