Nebezpečné hry

Grécky premiér Alexis Tsipras vraj ustúpil medzinárodným veriteľom, keď im v liste sľúbil prijatie takmer všetkých ich posledných podmienok výmenou za ďalšiu finančnú pomoc. Pravda je taká, že medzinárodní veritelia ešte vtedy, keď ich Tsipras zaskočil vyhlásením referenda, sami tvrdili, že obojstranná zhoda bola už „na 98 percent“.

01.07.2015 22:00
debata (11)

A tak je to so všetkým. Udalosti sa valia a vo zväčšujúcom sa chaose je čoraz ťažšie dopátrať sa pravdy. Pravda je, že Tsipras oslovil v stredu veriteľov s rozšírenou ponukou, nadväzujúcou na utorkový návrh jeho vlády. Pravda je i to, že v liste súhlasí takmer so všetkými podmienkami veriteľov. Lenže tá najpodstatnejšia časť pravdy je, že presne rovnako na tom boli rokovania oboch strán už minulý týždeň.

Ak sa v Aténach práve hrajú hry o zhodenie gréckej vlády, hrajú sa v atmosfére hroziacej výbuchom.
Peter Javůrek, komentátor

Dôležitých nie je tých 98 percent vecí, ktoré veritelia požadujú a Gréci sľubujú prijať. Dôležité sú tie zostávajúce dve percentá, na ktorých neboli dosiaľ schopní dohodnúť sa. A dokonca možno už ani tie nie sú dôležité. Odpovede kancelárky Angely Merkelovej a jej ministra financií Wolfganga Schäubleho na grécke návrhy zostávali ešte v strede týždňa mrazivo chladné.

Merkelová vyhlásila, že prinajmenšom do gréckeho nedeľňajšieho referenda žiadne nové rokovania nepripadajú do úvahy. A Schäuble v nemeckom parlamente, kde včera obhajoval postup svojej vlády, dokonca vyhlásil, že utorkový návrh Tsiprasovej vlády ani nečítal. Kým takí Francúzi napríklad súhlasia s rokovaniami ešte pred konaním referenda, nemecká línia je jasná: jediný spôsob, akým by Tsipras primal Merkelovú k návratu za rokovací stôl, by bol buď zrušiť referendum, alebo tri dni pred jeho konaním zrazu obrátiť a vyzývať Grékov, aby hlasovali za dohodu s veriteľmi.

Oboje by, samozrejme, znamenalo Tsiprasovu politickú samovraždu a je takmer stopercentne isté, že bez jasného prísľubu dohody s veriteľmi o ďalšej pomoci grécka vláda nič také neurobí. Aký to však potom má celé zmysel? Nechať prebehnúť referendum s minimálnym časom na diskusiu, s neprehľadne formulovanými otázkami a s lístkami, na ktorých „nie“ predbieha „áno“ (Syriza má v tomto riadne maslo na hlave, či už sú jej motívy pochopiteľné, alebo nie), a potom ho začať v Európe vyhlasovať za neplatné či nelegitímne?

Schäuble v Bundestagu venoval množstvo energie vysvetľovaniu, že jeho vláda v novembri 2011 nemala nič spoločné s expresným pádom vtedajšieho gréckeho premiéra, socialistu Jorgosa Papandrea, iba pár dní nato, ako vyhlásil, že chce v Grécku iniciovať referendum o podmienkach veriteľov. Až sa človek nemôže ubrániť tušeniu, že nás možno čaká kolektívne déja vu…

Lenže Tsipras nie je Papandreu, Syriza nie je Pasok, ale predovšetkým, leto 2015 nie je jeseň 2011. Ak sa v Aténach práve hrajú hry o zhodenie gréckej vlády (s horúcimi linkami do Európy), hrajú sa v atmosfére hroziacej výbuchom. Ekonomická implózia Grécka môže mať nedozerné nielen ekonomické, ale aj politické následky. Stojí to za to?

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna #Alexis Tsipras