Prezidentovi Andrejovi Kiskovi to za uplynulých dvanásť mesiacov hodilo viac než stotisíc eur. Samozrejme, okrem najvyššieho štátneho platu v republike (za rok aj s paušálmi 65-tisíc). Nuž to sa potom niekomu rozdáva pred televíznymi kamerami.
Už sme mali na Slovensku rozličných štátnikov, ale takého, kto by si zlepšoval príjmy aj tým, že požičiava peniaze „tretím stranám“, to už je čo povedať. Akurát hlave štátu sa o tom nechce príliš hovoriť. A tak sa z maximálne stručného majetkového priznania môžeme dohadovať. Nie je v konflikte záujmov? Komuže to požičiava? Za aké sumy? Za aký úrok? Či až za jedenásť percent, ako vyžaduje od českých klientov nebanková spoločnosť, v ktorej Kiska ostal aj po zvolení jedným z akcionárov?
Čo ženie prezidenta, ktorý pred dvoma rokmi zverejnil svoje majetkové pomery vo výške takmer šesť miliónov eur, k tomu, aby ešte mimo svojej funkcie zarábal a de¤facto v zahraničí ďalej podnikal? Hračka v rukách dospelého muža? Či kompenzácia za nedostatočné kompetencie pri riadení štátu? Alebo jednoducho platí, že podnikateľ nikdy nezaspí na vavrínoch? Ako ho však budú ľudia po rokoch hodnotiť, ako štátnika či ako (ne)bankára? Alebo pritlačia na politikov, aby už konečne prijali účinný zákon o konflikte záujmov?