V piatok aténska vláda prejavila snahu o naplnenie štátnej kasy a platenie dlhov. Čakalo sa, ako sa k tomu postaví parlament. Opatrenia by sa dali zhrnúť do kľúčových. Zvýšenie DPH pre reštaurácie z 13 na 23 percent a posunutie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov s oklieštením predčasných dôchodkov.
Jedna vec je však rast zaťaženia obyvateľstva a druhá reformy. Gréci by nemuseli dvíhať dane, ak by ich efektívnejšie vyberali. Tiež by nemuseli o toľko zvyšovať vek odchodu do dôchodku, ak by v krajine nebola korupcia a klientelizmus, ktoré oberajú štátnu kasu o peniaze. Niektorí Gréci musia zmeniť spôsob myslenia, aby pochopili, že splácať dlhy je normálne a že jeden nemôže žiť na úkor druhého.
Úsporný balíček, ktorý kabinet Alexisa Tsiprasa predstavil, nie je sám osebe pre ekonomiku nič dobré. Spotreba sa pridusí, ekonomika pribrzdí. Z úspor budú musieť Gréci splácať dlhy, pričom ideálne by bolo, keby zo získaných zdrojov vytvárali udržateľné pracovné miesta. Napríklad v službách a v exporte. Určite nie v prebujnenej štátnej správe, na tieto teplé kreslá musia zabudnúť.
Gréci musia pochopiť, že splácať dlhy je normálne a že jeden nemôže žiť na úkor druhého.Martin Kováčik, novinár
Veriteľom krajina pod Olympom dlhuje astronomických približne 300 miliárd eur a je jasné, že ak bude len splácať dlhy a neinvestovať, ostane prešľapovať na mieste. A obyvateľom raz dôjde trpezlivosť. To, že splácanie časti dlhov sa bude musieť časom žiaľ nejakou formou minimálne odložiť, je preto ekonomicky nevyhnutné.
Balíčkom chce grécka vláda za tri roky získať miliárd eur. Ako to pocíti bežný občan, sa dá ilustrovať aj škrtmi, ktoré prebehli na Slovensku v roku 2011 za Radičovej vlády. Vtedajší minister fnancií Ivan Mikloš drasticky zvýšil takmer všetky spotrebné dane a spolu so šetrením na úradoch vytvoril za rok balíček za 1,75 miliardy eur. Konsolidáciu vtedy jedna slovenská domácnosť pocítila mesačne sumou vyše 20 eur. Grécky balíček je podobný, keďže na rok predstavuje štyri miliardy eur, ale Grékov je zase dvojnásobne viac ako Slovákov. Na druhej strane dôchodky v Grécku sú oproti Slovensku tiež dvojnásobné, a tak tam životná úroveň stále zostane výrazne vyššia ako u nás.
To, čo Grécko trápi viac ako Slovensko, je 25-percentná celková nezamestnanosť a 60-percentná nezamestnanosť mladých ľudí. Robiť úsporné balíčky nestačí, treba lákať investície, zvýšiť záujem turistov, zlepšiť výber daní a tvrdo trestať korupciu. Ak by Gréci svoju šancu využili, potom môžu spotrebné dane opäť znížiť, ako sa aktuálne pripravuje aj na Slovensku v prípade nižšej DPH na základné potraviny. U nás je najväčším úspechom práve lepší výber daní, v mnohých oblastiach však máme stále čo naprávať.
Grécko potrebuje reformy a priestor na ne veritelia vytvoriť musia, ak sa chcú dočkať splácania pôžičiek. Tento scenár je ekonomicky aj politicky stále najlepšie riešenie.
